Dokument, datovaný do roku 1651, je **armáles** (listina udeľujúca erb) a zároveň **nobilitácia** (udelenie, resp. právne obnovenie šľachtického stavu), ktorou panovník III. Ferdinánd (Ferdinand III.) ocenil vojenskú statočnosť a verné služby Matyása Mórocza. Dokument právne začleňuje príjemcov medzi etablovanú uhorskú šľachtu.

 Táto analýza mapuje, ako si jedna skupina šľachtických rodín z Veľkého Blahova (Nagyabony) na čele s rodinou Mórocz udržala svoje postavenie na Žitnom ostrove (Csallóköz) počas jedného z najturbulentnejších období uhorských dejín. Rodina Mórocz bola starobylým a vplyvným šľachtickým rodom z tejto oblasti.

 Príbeh priezviska Mórocz je komplexný onomastický celok, spájajúci starobylé latinské meno s viacerými nezávislými rodovými líniami v historickom Uhorsku. Táto práca analyzuje špecifické vetvy z Veľkého Blahova a Kračian a objasňuje kľúčovú úlohu regionálneho pôvodu pri identifikácii potomkov.

 Nie všetci súčasní nositelia priezviska Mórocz, žijúci na Slovensku, v Maďarsku či v iných krajinách, sú potomkami šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Blahova. Ide o rod pôvodom zo Žitného ostrova (Csallóköz) na území dnešného Slovenska a táto kronika sa zaoberá výhradne touto špecifickou historickou líniou.

 Rod Móroczovcov z Jahodnej predstavuje podvetvu starobylého rodu Mórocz de Nagyabony, ktorý patril medzi uhorskú šľachtu s bohatou históriou. Táto vetva sa usadila v malebnej obci Jahodná (Eperjes), ležiacej v hornej časti Žitného ostrova (Csallóköz). Ich príchod na panstvo Tomášikovo (Tallos), spravované mocným rodom Eszterházy, sa datuje na začiatok 18. storočia.

 Tento historický prehľad uvádza na pravú mieru genealógiu rodu Mórocz v Bratislavskej stolici a opravuje časté historické omyly, ktoré tento rod zamieňali s vplyvnejším rodom Mórocz z Beketfalvy.

 Analyzovaný archívny dokument (signatúra: DL-DF 48995) je kráľovská darovacia listina z posledného roku vlády Ľudovíta II. Ide o kľúčový moment pre šľachtické rodiny žijúce na území dnešného Veľkého Blahova (Nagyabony) na Žitnom ostrove. Listina nielen potvrdzuje prevody majetku, ale osvetľuje aj feudálne právo a búrlivé obdobie pred osmanskou inváziou.

 Tento sumár rekonštruuje cestu starého šľachtického rodu zo Žitného ostrova (2026), dokumentuje ich sociálnu mobilitu, správne úspechy a vznik nových vetiev.

 Historický výskum rodu naráža na nápadné „ticho“ v archívnych prameňoch po roku 1525. Posledná zmienka o Benediktovi pochádza z roku 1520 (v súvislosti s majetkovým zálohom v Bratislavskej kapitule), pričom v neskorších listinách po roku 1525 sa už spomínajú len jeho synovia a dcéry. Čo sa stalo v tomto medziobdobí?

 Benedikt Mórocz z Veľkého Blahova (Benedictus Morocz de Naghaban) je prvým skutočným Móroczom. Benedikt ako prvý použil priezvisko "Mórocz", ktoré odvodil od krstného mena svojho otca Mauricia (Móricza). To znamená, ze Benedikt je prvým predkom a Mauricio je prvým praotcom rodu Mórocz z Veľkého Blahova (de Nagyabony).

 Presne vystopovateľný ranný rodokmeň rodu Mórocz z Veľkého Blahova (de Nagyabony) bol dohľadaný na základe protokolov z Bratislavskej kapituly a záznamov z Budapeštianského archívu. Na rodokmeni sa stále pracuje. Cieľom je dostať sa ešte do väčšej minulosti. Každý vyskúmaný poznatok bude uvedený na tejto stránke.

 Úvodom treba povedať, že nie všetci Móroczovci žijúci na Slovensku, v Maďarsku, Česku ... atď. majú aj spoločného predka. Pôvod Móroczovcov z Veľkého Blahova je nejasný, ale majú presne vystopovateľného prvého predka.

 Móroczovci z Bratislavskej/Prešporskej župy sú starý zabudnutý rod, ktorý si však zaslúži povšimnutie. Členovia tohto rodu boli vysokí vojenskí a civilní funkcionári, podžupani, podsudcovia, komisári, radcovia, generálporučíci, husárski dôstojníci, statkári, gazdovia atď.. Ich členovia sa zosobášili s členmi starých rodov a Móroczovská krv sa dodnes zachovala v nespočetných vetvách.

 Móroczovci z Veľkého Blahova sú už dávno zabudnutý rod, ale patrí k tým najstarším v regióne "Csallóköz". Patrili ku starej uhorskej kuriálnej šľachte (régi nemes család), ktorá mala stredoveký pôvod. Radia s k šľachte z predmoháčského obdobia a vzišli z pôvodných obyvateľov Veľkého Blahova. Prvé zmienky o dávnych prapredkoch rodu sú z 12. storočia.

 Cisársky podmaršál Emericus Leopoldus Mórocz barón de Beketfalva je dnes už zabudnutý aristrokrat z 18. storočia, ktorý si však zaslúži naše povšimnutie a pripomenutie jeho závratnej kariéry.

 András Mórocz de Nagyabony bol potomok starého šľachtického rodu zo Žitného ostrova, dedičný rytier Rádu Vitéz, zakladateľ tzv. vitézsko šľachtickej vetvy Móroczovcov zo Senca a hrdina z prvej svetovej vojny, ktorý si svojimi odvážnymi činmi zaslúži naše pripomenutie.

 Róbert Mórocz celým menom Joannes Róbert Mária Mórocz je pokračovateľom tradícií starého šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Bláhova (de Nagyabony).