Krajina
Uhorské kráľovstvo
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Stolica
Bratislavská/Prešporská
Tituly
šľachtic
barón
Starobylý prapredok
Mauricio
Storočie
15. storočie
Pôvod
možno České kráľovstvo
Vetvy
Mórocz de Nagyabony
Mórocz de Beketfalva
Mórocz de Martos
Internal links
External links
Zabudnutý hrdina od Kolína: Vzostup a sláva baróna Imricha Mórocza
Cisársky podmaršál Emericus Leopoldus Mórocz, barón de Beketfalva, patrí k postavám 18. storočia, na ktoré sadol prach zabudnutia. Napriek tomu jeho životný príbeh stelesňuje fascinujúcu cestu od schudobneného šľachtica z Prešporku až po elitného generála, ktorý sa tešil osobnej priazni Márie Terézie.
Záznam z krstenia v roku 1697
Pôvod a neisté začiatky
I mrich sa narodil v roku 1697 v Prešporku (dnešná Bratislava) do starobylého rodu Mórocz de Beketfalva, ktorého korene siahajú na Žitný ostrov. Hoci rod v minulosti preslávil vicepalatín Wolfgang Mórocz, v čase Imrichovho narodenia bola rodina finančne vyčerpaná.
Syn Františka (Ferencza) Mórocza a barónky Evy Terézie Jakusith začínal svoju kariéru civilne. V roku 1727 slúžil ako pisár na dvore vplyvného prešporského župana, grófa Pálffyho. Práve zlá finančná situácia a túžba po obnove rodovej slávy ho zrejme prinútili vymeniť brko za šabľu a vstúpiť do armády.
Zlomový okamih: Posol dobrej správy
V ojenská kariéra Imricha Mórocza nabrala rýchly spád počas Vojen o rakúske dedičstvo. Ako vojak sa osvedčil mimoriadnou statočnosťou. V roku 1741 už velil ako plukovník pluku Ghyllány, s ktorým operoval v Čechách, Sliezsku a Porýní.
Kľúčový moment jeho života nastal v júli 1744. Po úspešnom obsadení lauterburských línií bol práve on vybraný, aby doručil správu o víťazstve osobne Márii Terézii do Viedne. Panovníčka, vďačná za dobré správy v ťažkých časoch vojny, ho okamžite menovala generálom. Od tohto momentu sa Mórocz stal jej „personou gratou“ a jeho kariéra začala stúpať k vrcholom vtedajšej vojenskej hierarchie.
Generál v ohni Sedemročnej vojny
M óroczova povesť stratéga sa naplno potvrdila počas Sedemročnej vojny (1756 – 1763), ktorá predstavovala jeden z najkrvavejších konfliktov medzi vtedajšími európskymi mocnosťami.
- Bitka pri Kolíne (1757): V tejto osudovej bitke, kde Rakúsko uštedrilo prvú veľkú porážku pruskému kráľovi Fridrichovi II. Veľkému, bojoval Mórocz v zbore generála Nádasdyho.
- Veliteľ zálohy: Neskôr prevzal velenie záložných síl, s ktorými prenikol až do Saska. Tu vďaka svojej mobilite účinne narúšal ústup nepriateľských vojsk a spôsoboval im značné straty.
- Záver kariéry: Svoju vojenskú dráhu a strategické majstrovstvo zavŕšil v bitkách pri Breslau (Vratislav) a Leuthene, ktoré patria k najväčším a najvýznamnejším stretom tejto historickej epochy.
Majiteľ 10. husárskeho pluku: Estét v sedle
Najvyššieho uznania sa Imrichovi Móroczovi dostalo 1. novembra 1754, kedy bol menovaný za majiteľa (vlastníka) 10. husárskeho pluku. Prevzal tak pod svoje velenie slávnych beleznajských husárov a jednotky pohraničníkov.
Mórocz nebol len tvrdým vojakom, ale aj mužom dbajúcim na prestíž a najmenšie detaily:
- Reforma uniforiem
- Zaviedol mimoriadne zdobné uniformy so zlatým lemovaním a veľkými striebornými gombíkmi. V pluku sa vďaka tomu vžila hrdá tradícia a príslovie: „Uniforma husárskeho dôstojníka sa rovná nemeckému panstvu.“
- Úprava zovňajšku
- Prísne dbal na disciplínu v úprave vizáže. Zrušil dovtedy bežné nosenie vrkočov na oboch stranách tváre – nariadil nosiť jediný vrkoč vzadu a vlasy na spánkoch upravené do elegantných kučier.
- Právo jurisdikcie
- Ako majiteľ pluku disponoval súdnou právomocou nad všetkými svojimi mužmi. Zaujímavosťou je, že túto kompetenciu pre radových vojakov delegoval na veliteľa pluku, zatiaľ čo on sám si vyhradil právo rozhodovať výlučne v záležitostiach dôstojníkov.
Koniec línie
N apriek závratnému spoločenskému vzostupu a blízkosti k cisárskemu dvoru zostal Imrich Mórocz verný vojenskému životu. Nikdy sa neoženil a nezanechal dedičov. Zomrel relatívne mladý, vo veku 59 rokov (v roku 1758, krátko po svojich najväčších bitkách).
Hoci jeho dosiahnuté tituly a majetky nemal kto zdediť, jeho meno zostáva zapísané v dejinách ako symbol odvahy uhorskej šľachty a zlatej éry rakúskych husárov.
Uniforma 10. husárskeho pluku