Imre Mórocz de Beketfalva - Róbert Mórocz

Cisársky podmaršál Emericus Leopoldus Mórocz barón de Beketfalva je dnes už zabudnutý aristrokrat z 18. storočia, ktorý si však zaslúži naše povšimnutie a pripomenutie jeho závratnej kariéry.

Život

Imre sa narodil na sklonku 17. storočia v roku 1697 v Prešporku (Bratislava) do starobylého, ale už schudobneného šľachtického rodu Mórocz de Beketfalva zo Žitného ostrova. Rod preslávil najmä Wolfgang Mórocz, ktorý to dotiahol až na vicepalatínsku funkciu.

Imre bol synom Ferencza Mórocza a barónky Évi Terézie Jakusith. Na začiatku svojej bohatej kariéry slúžil na dvore prešporského župana grófa Pálffyho ako jeho pisár (1727). Neskôr, zrejme už pre zlú finančnú situáciu v rodine sa rozhodol pre vojenskú kariéru a narukoval do armády. Osvedčil sa ako statočný vojak. Onedlho dostal hodnosť podplukovníka v pluku Ghyllány a v roku 1741 už bol jeho plukovníkom. Na čele tohto pluku sa vyznamenal na ťaženiach v Čechách, Sliezsku a Porýní. V júli 1744 mal Imre to šťastie, že správu o obsadení lauterburských línií odniesol osobne Márii Terézii do Viedne. Mária Terézia ho po doručení správy okamžite vymenovala za generála. Odvtedy kráľovná sledovala jeho osud a to malo určite veľký vplyv na jeho ďalší vzostup. 29. júna 1754 sa stal generálporučík. Imre preukázal statočnosť v bitke pri Kolíne (1757), v zbore Nádasdy, ktorého sa neskôr stal veliteľom zálohy. S veľkým odhodlaním postúpil až do Saska a napáchal veľké škody na ustupujúcom nepriateľovi. V posledných rokoch svojho života bojoval v bitkách pri Breslau a Leuthene. Posledné najväčšie vyznamenanie mu bolo udelené patentom z 1. novembra 1754, ktorý ho menoval ako majiteľa 10. husárskeho pluku. Imre prevzal pluk slávnych beleznajských husárov a pohraničníkov. Celu posádku pluku tvorilo 521 mužov a 349 koní. Imre nariadil, aby dôstojníci pluku vždy nastupovali v uniforme, ktorá bola bohato zdobená zlatým lemovaním a veľkými striebornými gombíkmi. Príslovie v pluku bolo: „Uniforma husárskeho dôstojníka sa rovná nemeckému panstvu“. Dal si záležať na každej maličkosti. Okrem iného nariadil, aby sa vrkoč odteraz nenosil na oboch stranách, ale vzadu a vlasy by sa mali nosiť v kučerách na spánkoch. Ešte v roku svojho vymenovania za vlastníka pluku získal spolu s ostatnými vlastníkmi pluku právo jurisdikcie nad všetkými jednotlivcami patriacimi k jeho pluku, ktoré však previedol na veliteľa pluku, pričom sebe vyhradil len záležitosti dôstojníkov. Imre bol persona grata na dvore Márie Terézie, vzhľadom na jeho vysoké postavenie a dávny šľachtický pôvod. Nevyužil však príležitosti, na ktoré mal vďaka vysokej funkcii nárok. Neoženil sa, takže keď zomrel relatívne mladý, vo veku 59 rokov, nezanechal po sebe deti, ktoré by zdedili jeho dosiahnuté úspechy.

---

Róbert Mórocz, celým neúradným menom Joannes Róbert Mária Mórocz je pokračovateľom tradícií starého šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Bláhova (de Nagyabony). Je pasovaný dedičný rytier, člen rádu Vitéz a svoj pôvod má potvrdený Habsburským rodom.