História rodu Mórocz z Veľkého Blahova/Nagyabony - Róbert Mórocz

Móroczovci z Veľkého Blahova sú už dávno zabudnutý rod, ale patrí k tým najstarším v regióne "Csallóköz". Vzišli zo starého rodu "Karcsay" (zrejme pečenského pôvodu). Prvé zmienky o dávnych prapredkoch rodu sú z roku 1215. V tomto roku boli Zida, Alg, Bucha a Paulum panovníkom Ondrejom II. na žiadosť ostrihomského arcibiskupa uvoľnení zo stavu hradných nevoľníkov a prijatí do stavu arcibiskupských šľachticov z Ostrihomu. Zároveň sa stávaju majiteľmi usadlosti s názvom Karcha (Corcha, Karcsa, Kračany) na Žitnom ostrove (Csallóköz). Pre rod z Veľkého Blahova je dôležitá osoba Maurítius (Móricz) pokrvný príbuzný Zidu, z ktorého mena nakoniec vzišlo priezvisko "Mórocz". Maurítius mal syna Joannesa (Ján, János), ktorý sa považuje za zakladateľa rodu "Mórocz". V roku 1291 bol Joannes syn Maurítia de Karcha so všetkými svojimi pozemkami a majetkami prijatý do radov cirkevných šľachticov ostrihomského arcibiskupa. V roku 1320 sa spomína "nobilis" a "comes" Jacobus (Jakab) de Karcha syn Joannesa. V roku 1394 sa prvýkrát v diplomoch objavuje podoba priezviska "Mórocz" a to ako súčasť prídomku László "de Mórocz Janos Karcha". V listinách sa však stále prelína podoba mena Mórocz a Móricz. Joannes musel byť významný a uznávaný muž, kedže jeho celým menom sa pomenovala usadlosť, v ktorej jeho potomkovia žili. Usadlosť "Mórocz Janos Karcha" sa vyčlenila ako samostná časť zo sídliska "Karcha".

János syn Móricza (Mórocza) v roku 1414 sprevádzal kráľa a cisára Žigmunda Luxembruského do Kostnice (zrejme ako ostrihomský šľachtic). Prestíž rodu stúpla práve za panovania Žigmunda. László de Móroczkarcsa patril do okruhu kráľových najbližších ľudí. Aj na tom je vidieť, že panovník mal veľkú dôveru k arcibiskupským šľachticom. V roku 1456 Jakab syn Jánosa a jeho bratia boli oficíálne nobilitovaní kráľom Ladislavom V. Pohrobkom. Tento rok môžeme považovať za rok, kedy sa z Móroczovcov stali oficiálni "kráľovskí šľachtici." Podľa historika Lehoczkého boli v tomto období Móroczovci vplyvný rod. V roku 1459 dostávajú od kráľa Mateja Korvnína donáciu "majetkový dar". V polovici 15. storočia používajú príslušníci rodu prídomok "de Mórocz Karcha". Koncom 15. storočia sa Móroczovci z Kračan vytrácajú. Objavujú sa v neďalekej obci Nagy-Abony (Veľké Blahovo). V roku 1488 sa spomína medzi šľachticmi z Veľkého Blahova Móricz syn Michaela. Krstné meno Móricz sa už generácie požívalo v rode "de Morocz Karcha" zrejme ako spomienka na prvého Móricza (Maurítia). Prečo rodinní príslušníci odišli do tejto neďalekej šľachtickej obce presne nevieme. Šľachtici z Kračan a Veľkého Blahova medzi sebou neustále bojovali a súdili sa o majetky. Z historických listín rodu Olgyay a Csiba vieme, že v roku 1511 sa Benedictus Mórocz de Naghaban spomína ako šľachtic. V roku 1525 sa spomína Blasius Móricz (Mórocz) z Veľkého Blahova ako účastník sporu medzi rodinou Végh a Angyala. Ďalšia zmienka z roku 1638 hovorí, že Blasius Mórocz z Veľkého Blahova dostal majetky ako zálohu na 99 rokov.

Za najdôležitejšiu udalosť rodu sa považuje dátum 4. júna 1641 kedy Georgius, Andreas, Lucas, Joannes a Petrus Mórocz získlali donáciu vo Veľkom Blahove od panovníka Ferdinanda III.. Tým sa zaradili medzi spoluvlastníkov obce Veľké Blahovo. Na túto udalosť sa odvolávali Móroczovci v roku 1725 a 1754/55 pri dokazovaní šľachtictva. Neodvolávali sa na erbovú listinu (armáles), ale práve na túto najbližšiu udalosť, darovanie majetku od kráľa. To predikuje starobylý pôvod rodu. Napr. Móroczovci z neďalekej obce Beketfalva sa odvolávali na erbovú listinu z roku 1572. Erb rodu z čias stredoveku nie je známy. V roku 1651 získali šľachtický list a erb Matthias Mórocz s jeho manželkou Elisabeth Szabo a ich syn Georgio. Ide o erb, v ktorom je rytier (vitéz) držiaci meč. Tento erb používali aj Móroczovci z Veľkého Blahova, teda je zrejme pokrvné príbuzenstvo s Matthiasom. Obec Veľké Blahovo ako šľachtická obec sa pripojila k systému Végvár a zohrala dôležitú vojenskú úlohu zabezpečovaním nepretržitej obrannej pohotovosti proti Turkom. To je dôvod, prečo príslušníci rodu získali majetky v tejto obci a majú erb s rytierom držiacim meč spolu s drahokamom, ktorý predstavuje obrnené rameno s mečom na stráži (alebo je to symbol na stredoveký pôvod). Treba podotknúť, že v šľachtickom súpise z roku 1754/55 sú všetci Móroczovci z Prešporskej stolice zahrnutí spolu. Nerozlišuje sa, či patrili k rodu z Nagyabony alebo Beketfalvy. Iba sa uvádza, že su majiteľmi „processus inferior insulanus“. To dáva dojem, akokeby boli z jednej rodiny, čo však vyvracia historik Kerekes v roku 1931, ale nevylučuje pokrvnú príbuznosť (čo je logické). Treba poznamenať, že začiatkom 18. storočia sa časť členov rodu presunula do neďalekej obce "Eperjes" (Jahodná) na Eszterháziovské majetky. V listinách boli vedení ako "Hospites" (Hostia) a boli zahrnutí aj v urbári. Až koncom 18. storočia sa tento status zmenil na "Nobilis" alebo "Nemes". V 19. storočí boli vedení už ako šľachtickí gazdovia z Eperjesu.

Dnes je pokračovateľom tradícii rodu Róbert Mórocz, dedičný rytier Rádu Vitéz, ktorý má svoj urodzený pôvod potvrdený Habsburským domom. Róbert zdedil členstvo v Ráde Vitéz po svojom pradedovi ako pokračovateľ pokrvnej línie a je jeden z mála, ktorý môže doložiť rytierstvo (hrdinstvo, vitézstvo) svojich predkov už v 17. storočí na základe rodového erbu.

---

Róbert Mórocz, celým neúradným menom vitéz Ján Róbert Mária Mórocz z rodu de Nagyabony (z Veľkého Blahova). Je pasovaný dedičný rytier rádu Vitéz a svoj pôvod má potvrdený Habsburským domom.