Kronika rodu Mórocz de Nagyabony

1. Kompletný zoznam príslušníkov rodu (1504 – 1577)

V archívnych dokumentoch sú potvrdení títo členovia rodu, ktorí priamo vystupovali v majetkových transakciách, fyzickej obrane domova alebo v súdnych procesoch:

• Mihály (Michael): Najstarší predok, šľachtic, identifikačný pilier línie (1488).
• Móric (Mauricius): [1504 – 1511] – Syn Mihálya, nadobúdateľ pozemkov v Nádvári.
• Benedek I. (Benedikt st.): [1511 – 1518] – Syn Mórica, významný arbiter, prvý Mórocz. Pred rokom 1514 bol Benedikt ženatý s Katalinou Zempczy (dcéra zosnulého Žigmunda Zempczyho z Báčfalvy), ktorá však pred týmto dátumom zomrela bez priamych dedičov, ktorí by veno držali, preto ho musel vyplatiť jej sestre.
• Balázs (Blažej): [1525 – 1561] – Syn Benedekta I., hlavná postava kauzy Alszász.
• Ilona Csöpönyi: Manželka Balázsa, dcéra Františka (Franciscus) Csöpönyiho. Kľúčová pre majetkovú záchranu rodu.
• András a Albert Mórocz: Príbuzní šľachtici, ktorí sa v roku 1533 po boku Balázsa aktívne zúčastnili na ochrane dŕžav po kráľovskej konfiškácii.

Deti Balázsa a Ilony (IV. generácia) – účastníci procesov v r. 1541, 1561 a 1577:

• Gergely (Gregor): Syn Balázsa, v roku 1561 v chotári Alszászu fyzicky čelil komisárom pri obrane kúrie.
• Benedek II. (Benedikt ml.): Syn Balázsa, právnik a advokát Thurzovcov, iniciátor právneho víťazstva v roku 1577.
• Mátyás (Matej): Syn Balázsa, účastník súdnych sporov v 60. rokoch a intervencie u cisára.
• István (Štefan): Syn Balázsa, účastník transakcií v Strednom Čepeni (1541).
• Erzsébet, Ágnes a Dorottya: Dcéry Balázsa, menované ako dedičky a účastníčky rodovej rehabilitácie.

2. Majetky a lokality (Geografický detail)

• Nádvar (Nadwar): Dnes zaniknutá obec pri Veľkom Blahove. V rokoch 1504–1511 tu rodina skupovala podiely (vrátane rybolovných práv) od rodov Bebesy a Gerváz.
• Alszász (Al-Szász): Šľachtická osada (predium) v rámci Veľkého Blahova. Slúžila ako kuriálne sídlo rodu. Miesto hrdinského odporu v r. 1561.
• Nagyabony (Veľké Blahovo): Rodové sídlo s mikro-lokalitami Gaathzeg a Naghozthal. Dokumenty uvádzajú vlastníctvo kuriálnych domov a mlynov.
• Közép-Csepen (Stredný Čepeň): Strategické dŕžavy pri Váhu (Pozsony vármegye). Tu sa nachádzali šľachtické kúrie rodu Csöpönyi, ktoré sa stali predmetom spojenectva s Thurzovcami.

3. Rok 1511: Benedek Mórocz ako kľúčový aktér regionálnej politiky

Z dokumentu Bratislavskej kapituly (signatúra DL 97898) vyplýva, že Benedek Mórocz bol v roku 1511 kľúčovým hráčom v lokálnej politike Žitného ostrova. Nebol to izolovaný statkár, ale politicky a právne prepojený šľachtic, ktorý požíval dôveru Bratislavskej kapituly a spolupracoval s budúcimi poprednými rodmi Uhorska (Pálffyovci, Illyésházyovci).

4. Rok 1512: Majetková transakcia (Zálohovanie)

V oboch prípadoch Dobos János, syn Dobos Imreho z Naghabany-u (Veľké Blahovo), založil svoje pozemky rôznym spoluvlastníkom, vrátane Morocz Benedeka.

4.1. 9. február: Prvý prípad

• Predmet: Opustená sesia (usadlosť) a pätnásť jutár (iugerum) pôdy, lúk a iných súčastí v obci Veľké Blahovo (Nagyabony).
• Úloha Morocz Benedeka: Bol jedným z veriteľov, ktorí získali podiel na tejto založenej nehnuteľnosti s cieľom udržať ju v pokojnom užívaní proti iným nárokom po dobu neurčitú alebo do splatenia dlhu.

4.2. 9. február: Druhý prípad

• Predmet: Šesť jutár (sex iugera) ornej pôdy v chotári obce Nádvár.
• Úloha Morocz Benedeka: Spolu s ďalšími osobami, ako napríklad Szabó Balázs, Dobos János, Ambróz, Ágoston, Mihály a Mátyás, synmi Chomora Pétera, získava túto pôdu do zálohy na 25 rokov za šesť uhorských zlatých forintov (florenov).
• Podmienky: Po 25 rokoch držby mal Dobos János právo vykúpiť pôdu späť za zostatkovú sumu štyroch a pol forinta, pričom Moorocz Benedek a ostatní mali povinnosť mu ju vydať. .

5.1. Rok 1518: Majetková transakcia (Zálohovanie)

• Predmet: Benedek dáva do zálohu (impignorácia) svoju štvrtinu opustenej šľachtickej usadlosti (sessio nobilitaris deserta) vo Veľkom Blahove Péterovi (Peter) Csomorovi a jeho synom.
• Cena: Za túto štvrtinu prijal 8 zlatých maďarských (z celkovej sumy 32 zlatých, ktorú kedysi zaplatil Dobosovi).
• Dôvod: Dokument uvádza, že ho k tomu prinútila „istá naliehavá potreba“ (certa sua necessitate compulsus). To naznačuje, že hoci bol rod vplyvný, mohol v tomto období čeliť potrebe rýchlej hotovosti (možno na výplatu vena sestier alebo iné rodové výdavky).

5.2. Rok 1518: Majetková stabilita a susedstvá

Listina (SNA, HmBk, Prot. V/1, s. 273-275.) dokumentuje zálohovanie pôdy Jánosom Véghom v prospech Kostola sv. Juraja v Dunajskej Strede a poskytuje dôležité svedectvo o postavení Benedekta Mórocza.

5.2.1. Benedek Mórocz ako geografický a spoločenský oporný bod

V dokumente sa Benedek Mórocz spomína ako bezprostredný sused, ktorého pozemky slúžia ako pevné referenčné body na presné určenie hraníc zálohovaných polí. Táto skutočnosť svedčí o tom, že majetky Móroczovcov boli v chotári Nagyabony (Veľké Blahovo) vnímané ako stabilné, dlhodobo etablované a jasne definované šľachtické dŕžavy.

5.2.3 Konkrétne lokality a mikro-topografia

Z textu vyplýva, že Benedek Mórocz vlastnil kľúčové parcely v dvoch hospodársky významných lokalitách:

• Lokalita Gaathzeg: János (Ján) Végh zálohuje dve jutrá zeme, ktoré priamo susedia s pôdou Benedekta Mórocza z južnej strany (penes terram Benedicti Morocz a meridie). Lokalita Gaathzeg (v preklade „Hrádzna seč“) predstavovala strategickú časť chotára s vysokokvalitnou ornou pôdou.
• Lokalita Naghozthal: János Végh zálohuje lúku (na 5 koscov), ktorá susedí s lúkou Benedekta Mórocza zo severnej strany (secus pratum prefati Benedicti Morocz a predicta aquilone). Lokalita Naghozthal sa v rodových dokumentoch objavuje opakovane ako miesto s dôležitými lúkami a hospodárskymi fenilmi (seníkmi).

5.2.4. Spoločné väzby so spojencami

Dokument menovite uvádza Jána Véga (syna Gregora Végha). Historický kontext odhaľuje, že práve synovia Gregora Véga (János a Balázs) sa o sedem rokov neskôr (1525) stali spolupáchateľmi Balázsa Mórocza (Benedekovho syna) pri tragickej vražde šľachtica Pavla Angyala. Tento zápis z roku 1518 dokazuje, že rodiny Mórocz a Végh boli úzko prepojené nielen susedsky, ale aj majetkovo a komunitne, čo predznamenalo ich spoločný osud.

5.2.5. Ekonomický a náboženský kontext

Zatiaľ, čo Benedek Mórocz v archívnych listinách vystupuje primárne ako rešpektovaný arbiter alebo investor, rodina Véghovcov sa v tomto období javila v hospodárskych problémoch. Neschopnosť vyplatiť odkazy kostolu v Dunajskej Strede v hotovosti ich prinútila k zálohovaniu pôdy. Benedek Mórocz je tu vykreslený ako stabilný element miestnej šľachty, ktorého dŕžavy slúžili ako pevný bod pre právne úkony ostatných šľachticov v regióne.

6.1. Rok 1519-1520: Právne spory a kráľovské predvolanie Benedek Mórocza

V roku 1519 a začiatkom roka 1520 bol Benedek Mórocz z Veľkého Blahova zapojený do ďalšieho významného súdneho sporu, ktorý eskaloval až na úroveň kráľovského súdu.

• Kráľovský príkaz: Dňa 13. decembra 1519 vydal kráľ Lajos (Ľudovít) II. príkaz (mandamus) adresovaný Győrskej kapitule, aby preverila sťažnosť a predvolala obvinených.
• Vyšetrovanie a zistenia: Kapitula vykonala vyšetrovanie 11. januára 1520 a zistila, že sťažnosť žalobcov bola pravdivá (igaznak találták a felperesek panaszát).
• Predvolanie pred kráľa: Benedek Mórocz bol spolu s ďalšími menovanými šľachticmi (napríklad Zomor, Konde) formálne predvolaný kráľovským zástupcom, aby sa do 32 dní dostavil priamo pred kráľa na súdne pojednávanie.

6.2. Rok 1520: Šľachtický arbiter (Rozhodca)

• Benedek nevystupuje dokumente (SNA, HmBk, Prot. V/1, s. 387-391.) ako sporná strana, ale ako „probus homo“ (čestný človek/muž dobrej povesti). Bol vybraný ako hodnoverný svedok a právny arbiter, aby urovnal násilný majetkový spor medzi inými šľachticmi z Veľkého Blahova.
• Regionálna autorita: Pôsobí v spoločnosti slúžneho Bratislavskej stolice (Ferencz Kwchara) a vzdelancov (Balázs Literát), čo potvrdzuje jeho vysoký spoločenský status a právne vedomie.
• Urovnávateľ sporov: Má právomoc rozhodovať o vrátení financií (11 zlatých) a o konečnom prerozdelení pôdy, čím nastoľuje „večný mier“ medzi rodmi.

7. Rok 1525: Krvavý pád a kráľovská nemilosť

V roku 1525 sa rodina Móroczovcov z Veľkého Blahova (Nagyabony) ocitla na pokraji úplného spoločenského a majetkového zániku. Osudným sa stal krvavý incident, pri ktorom Balázs Mórocz (Móric Balázs) spolu so svojimi susedmi a príbuznými, synmi Gregora Végha (János a Balázs), zavraždili šľachtica Pála Angyala (Angyal Pál), taktiež pochádzajúceho z Veľkého Blahova.

Tento násilný čin nezostal len v rovine lokálneho sporu. Kráľ Lajos II. Jagelovský klasifikoval vraždu šľachtica ako ťažký zločin, ktorý v právnom systéme vtedajšieho Uhorska viedol k strate cti a majetku (tzv. nota infidelitatis). Dňa 27. októbra 1525 vydal panovník v Budíne listinu (signatúra DL-DF 48995), ktorou definitívne spečatil osud rodiny a nariadil konfiškáciu majetkov v prospech Jánosa Pókiho a Istvána Amadé.

8. Rok 1533: Analýza spojených dokumentov

Nachádzame sa v období po bitke pri Moháči, kedy je Bratislava (Prešporok) kľúčovým centrom kráľovstva. Rodiny Kígyó a Mórocz z Alszászu (dnes súčasť územia v okolí Bratislavy/Dunajskej Stredy) vystupujú spoločne, aby ochránili svoje rodové dedičstvo pred odpredajom cudziemu rodu – Kisléghyovcom.

8.1. Čo sa stalo? (Právny konflikt)

Dve vdovy po členoch rodu Szél (Barbara a jej dcéra Elena) sa pokúsili predať, založiť alebo darovať podiely v obci Alszász (Alzaaz). Proti tomu ostro vystúpili ich susedia a pravdepodobne príbuzní z rodov Kygyo a Morocz.

8.2. Kto sú aktéri?

• Strana, ktorá bráni majetok:
  • Kygyoovci: Helena (vdova po Emericus Kygyo) a jej syn Georgius Kygyo (Kígyó György).
  • Moroczovci: Blasius Morocz (Mórocz Balázs) a Albertus Morocz (Mórocz Albert, syn Andreasa Morocza).
• Strana, ktorá chce majetok scudziť:
  • Barbara (vdova po Michael Zeel / Szél Mihály) a jej dcéra Elena Zeel (Szél Ilona).
• Strana, ktorá chce majetok získať (Kupci):
  • Rodina Kisléghy: Simon, Petrus, Stephanus, Gasparus a Christophorus Kisléghy.
• Ďalšie dotknuté osoby: Členovia rodiny Wytal (Vitál): Joannes, Ambrosius a Jacobus Wytal de Alzaaz.

8.3. Dvojitý právny útok (Prečo sú dve listiny?)

V ten istý deň (26. 5. 1533) sa aktivovali dve rôzne inštitúcie, aby bol zákaz čo najúčinnejší:

• Listina A (Bratislavská kapitula / Pozsonyi káptalan): Slúžila ako verejné vyhlásenie. Kapitula potvrdila, že Kygyo György a Morocz Balázs oficiálne protestujú.
• Listina B (Szalay János, pozsonyi ispán): Úradný zákaz vydaný v obci Úszor (Wzor). Vydaný na žiadosť Kygyo György a Morocz Albert. Župan (ispán) ako predstaviteľ kráľovskej moci týmto predaj právne zablokoval.

8.4. Kľúčové právne termíny v dokumentoch

Inhibitio / Prohibitoria (Eltiltás)

Úradný zákaz nakladať s majetkom.

Elidegenítés (Elidegenítés)

Akýkoľvek prevod vlastníctva (predaj, darovanie).

Zálogba vétel (Zálogosítás)

Danie majetku do zálohu, čo bol v 16. storočí častý spôsob skrytého predaja.

9. Rok 1541: Konsolidácia a spojenectvo s magnátmi

Dokument z 9. apríla 1541 (signatúra HU - MNL - OL - E 148 - a. - Fasc. 439. - No. 20/2.) potvrdzuje, že Zsofia Csöpönyi a Ilona predali štyri šľachtické kúrie v Strednom Čepeni Alexejovi (Elekovi) Thurzóovi. Tento obchod s jedným z najvýznamnejších magnátov Uhorska dokazuje návrat rodu medzi rešpektovanú šľachtu 16 rokov po tragédii.

10. 60. roky 16. storočia: Vyvrcholenie majetkovej vojny v Alszászi

Toto obdobie bolo pre rodinu Mórocz kritické kvôli tlaku rodiny Vitál, ktorá získala palatínsku donáciu na ich majetky.

• 1561 – Fyzický odpor: Balázs a jeho syn Gergely v júni 1561 osobne čelili kráľovským komisárom v Alszászi pri obrane svojej kúrie.
• 1564 – Intervencia u cisára: Bratia Gergely a Mátyás podnikli odvážny krok a obrátili sa priamo na cisára Maximiliána II., ktorý nariadil prešetrenie kauzy.
• 1569 – Dočasná porážka: Napriek úsiliu vydal súd verdikt v prospech Juraja Vitála, čo viedlo k zmene taktiky rodiny.

11. Rok 1577: Príprava na definitívnu rehabilitáciu

Dokument (HU - MNL - OL - E 148 - a. - Fasc. 439. - No. 20/1.) Bratislavskej kapituly predstavuje zásadný krok v procese právnej obnovy rodu Mórocz, ktorý predchádzal finálnemu potvrdeniu ich šľachtickej cti koncom marca toho istého roku.

11.1. Historický kontext (Rehabilitácia rodu)

V roku 1577, presne 52 rokov po tragickej konfiškácii majetkov (1525), iniciovala štvrtá generácia rodu — vedená vzdelaným právnikom Mórocz Benedek II. (človek Eleka Thurza) — sériu právnych úkonov. Cieľom bolo definitívne očistenie rodového mena a zabezpečenie majetkovej kontinuity pre budúce generácie. Táto listina je integrálnou súčasťou tohto rehabilitačného procesu pred Bratislavskou kapitulou.

11.2. Kľúčoví aktéri dokumentu

• Nagy Györgyné (Helena): Manželka zosnulého Nagy György zo Stredného Čepeňa. V rodovej kronike Móroczovcov zastáva kľúčovú úlohu, pretože cez líniu rodiny Csöpönyi (jej sestra Csöpönyi Ilona bola manželkou Móricz Balázs) prechádzali dedičné práva na kúrie v Strednom Čepeni.
• Nagy György (condam Georgius Nagi): Zosnulý manžel Heleny, ktorého majetkové tituly a šľachtické dŕžavy v Strednom Čepeni (Közép-Csepen) boli predmetom tohto úradného prešetrovania.
• Thurzó Elek: Jeden z najvplyvnejších magnátov vtedajšieho Uhorska. Dokument priamo odkazuje na jeho spojenectvo s rodinou z roku 1541. Prepojenie mien Mórocz a Csöpönyi s takým významným rodom, akým boli Thurzovci, slúžilo v roku 1577 ako nezvratný dôkaz legitimity ich majetkových transakcií a šľachtickej bezúhonnosti.

11.3. Geografický význam: Közép-Csepen

Lokalita Közép-Csepen (Stredný Čepeň) v Bratislavskej stolici (Pozsony vármegye) je v dokumente potvrdená ako strategický oporný bod rodiny. Majetky v Čepeni, vzdialené od nepokojného Nagyabony, boli dŕžavami, ktoré si rodina dokázala udržať a právne ochrániť vďaka spojenectvám s vysokou šľachtou, čím úspešne kompenzovala straty v Alszászi.

11.4. Právny význam dátumu (21. marec 1577)

Tento konkrétny dátum je pre kroniku dôležitý z dvoch dôvodov:

• Potvrdenie kontinuity: Bratislavská kapitula na žiadosť zainteresovaných strán (vrátane Mórocz Benedek II.) úradne preverovala staré zmluvy, čím potvrdila neprerušenú právnu držbu majetkov.
• Právna barikáda: Tento akt slúžil ako rozhodujúca ochrana proti nárokom konkurenčného rodu Vitál a iných subjektov, ktorí sa snažili spochybniť vlastníctvo Móroczovcov poukazovaním na starú kriminálnu kauzu z roku 1525.