Mórocz - starobylý rod zo Žitného ostrova

erb Róbert Mórocz

ENG

Krajina

Uhorské kráľovstvo

Rakúske cisárstvo

Rakúsko-Uhorsko

Stolica

Bratislavská/Prešporská

Tituly

šľachtic

rytier

barón

Starobylý prapredok

Mauricio

Storočie

15. storočie

Pôvod

možno České kráľovstvo

Vetvy

Morocz de Beketfalva

Morocz de Nagyabony

Internal links

External links

Rodina Móroczovcov, tiež známa ako Mórócz, je stará uhorská šľachtická rodina zo severnej časti Uhorského kráľovstva (dnešné juhozápadné Slovensko). Niekoľko členov rodiny zastávalo významné pozície v habsburskej monarchii. Rodina Móroczovcov bola dôsledne lojálna habsburským panovníkom.

História

Pôvod rodiny Móroczovcov zostáva predmetom vedeckých debát. Historici sa často snažia vystopovať ich pôvod až k českým koreňom. Počas 12. storočia české vojská prenikli do Uhorského kráľovstva a kráľ Štefan III. im udelil panstvo známe ako Abony (Fel-Abony, Nagyabony, Veľké Blahovo), ktoré sa nachádzalo v severnej oblasti stredovekého kráľovstva, zodpovedajúcej dnešnému juhozápadnému Slovensku. Táto pôda im bola udelená ako kráľovský dar. Najstarším zdokumentovaným predkom je Mauricio (Móricz), syn Michala z Veľkého Blahova (de Nagyabony), ktorý žil v 15. storočí a vlastnil majetky v tejto šľachtickej osade.

1518 - Benedictus Morocz de Naghabany

Mauriciov syn Benedikt bol prvým, kto prijal priezvisko „Morocz“, odvodené od krstného mena jeho otca. Archívne zdroje zaznamenávajú jeho plné označenie ako nobilis Benedictus Morocz de Naghaban. Benedikt je všeobecne považovaný za predka rodu Móroczovcov, ktorý sa spája s Veľkým Blahovom.

Rodina Móroczovcov sa nakoniec rozdelila na dve odlišné vetvy:

Mórocz de Beketfalva – mladšia, no spoločensky prestížna vetva

Mórocz de Nagyabony – staršia a pôvodná vetva

Toto rozdvojenie odráža chronologické aj sociálne rozdiely v rámci rodovej línie.

Mórocz de Beketfalva

Antonius a jeho otec Petrus dostali v roku 1572 od Maximiliána II. erb a titul za vernú službu. Od roku 1578 boli vlastníkmi majetku v Beketfalve a celé priezvisko rodiny sa stalo Mórocz de Beketfalva. Beketfalva bola malá dedina východne od Bratislavy (maďarsky: Pozsony, nemecky: Pressburg), dnes hlavného mesta Slovenska. Antoniusovou manželkou bola Anna Bessenyei de Galántha, sestra Ilony Bessenyei de Galántha, manželky Benedikta Zerhasa de Zerhashaz.

Mórocz de Nagyabony

Vetva Mórocz de Nagyabony predstavuje stredovekú kuriálnu šľachtu, ktorá si úspešne udržala svoje privilégiá až do modernej éry. Vetva Beketfalva sa od pôvodnej línie oddelila v 16. storočí. Členovia vetvy Nagyabony boli vlastníkmi majetkov v Nagyabony a celá rodina niesla priezvisko Mórocz de Nagyabony. Archívne záznamy ich konzistentne uvádzajú medzi vlastníkmi pôdy v Nagyabony. V roku 1641 získali Georgius, Andreas, Lucas, Joannes a Petrus ďalší majetok, v latinčine označovaný ako processus inferior insulanus, a v roku 1651 im cisár Ferdinand III. udelil nový erb. Samotná obec Nagyabony patrí medzi najstaršie obce historického Uhorského kráľovstva. Rodina si tiež udržiavala vetvu v obci Eperjes (dnešný Pozsonyeperjes). V tejto osade žilo niekoľko šľachtických rodín zaoberajúcich sa poľnohospodárskymi činnosťami, vrátane rodín Szüllő, Krascsenics, Csiba de Nagyabony, Egrÿ, Üregÿ a Nagy a ďalších.

1641 - Donatio - Mórocz family

Wolfgang Mórocz de Beketfalva

Rodina sa dostala do popredia za Wolfganga Mórocza (1575 – 1648). Počas svojej bohatej kariéry bol Wolfgang podžupanom prešporského kraja, radným Uhorskej komory, regionálnym podsudcom a uhorským vicepalatínom. Nicolaus Eszterházy bol Wolfgangovým patrónom až do jeho smrti v roku 1645. Eszterházyovci boli patrónskou rodinou Móroczovcov.

Móroczovci na bojovom poli

Baron Emercius (Imré) Mórocz de Beketfalva (1697– † 1758), cisársky podmaršal, majiteľ husárskeho pluku. Preslávil sa v bitke pri Kolíne v roku 1757.

Carolus (Károly) Mórocz de Beketfalva(1700/1720 – † 1795), husársky major. Preslávil sa v napoleonských vojnách.

Rytier Andreas (András) Mórocz de Nagyabony (1891 – 1958), Hrdina 1. svetovej vojny, veliteľ útočnej jednotky. Preslávil sa v bitke pri Jagodine v roku 1914. Bol pasovaný za rytiera, člena Rádu Vitéz.

Vitéz Andreas Mórocz de Nagyabony

Móroczovci v súčasnosti

Róbert Mórocz, pokračovateľom rodinnej tradície je dnes Róbert Mórocz (* 1985, Bratislava), neoficiálne celé meno rytier (maďar. vitéz) Ján Róbert Mária Mórocz de Nagyabony (nem. ritter von, maďar. vitéz nemes). Róbert zdedil rytiersky titul po svojom pradedovi, rytierovi Andrásovi Móroczovi de Nagyabony (* 1891 – † 1958). Bol pasovaný za rytiera Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským, arcivojvodom Rakúska a korunným princom Uhorska, ako dedičný nástupca rodovej línie v roku 2022 v Máriapócsi (Maďarsko). Róbert je členom Rádu Vitéz. Jeho manželkou je dáma Andrea Resek (vydatá za Mórocz Resekovú), ktorej prapradedo Karl Reszek bol dlhoročným richtárom v Malackách (1856 – 1867), v meste západne od Bratislavy.

Vitéz Róbert Mórocz de Nagyabony