Rod Mórocz z Veľkého Blahova - História

Prapredok Móroczovcov sa volal Mauricio de Nagyabony, syn Michaela de Nagyabony a žil v 15. storočí na Žitnom ostrove v oblasti Abony (Fel-Abony, Nagyabony, Veľké Blahovo). Oblasť "Abony" je jedna z najstarších častí Uhorska. Spomína sa už v 12. storočí za vlády Štefana III.. Túto zem si vybrali za svoj domov českí šľachtici, ktorí vtrhli do Uhorska. Kráľ im daroval túto časť krajiny a zároveň ich ustanovil svojimi dvoranmi. Tieto privilégia potvrdil potomkom týchto prisťahovalcov aj kráľ Ondrej II. a následne Belo IV. V listine od Bela IV. sa uvádzajú tieto mena: Chyba, lbur, Heym, Sid, Pocus, Karachun, Illerus, Sath, Hugel, Nolch, Ioanus, Clemen, Stegun et Omodias. Neskôr sa Fel-Abony stala súčasťou Bratislavského hradu a jej obyvatelia hradnými vojakmi. Postupne však boli obyvatelia oslobodzovaní z poddanstva a z obce sa vyprofiloval slobodný šľachtický kus zeme. Kráľ Ondrej III. za vojenské zásluhy uvoľnil Jaku, Marczela, Mátého, Csybu, Buga, Andrása, Jánosa a Musgu obyvateľov Fel-Abony (Nagyabony) z ich postavenia hradných sluhov a povýšil ich do šľachtického stavu. Fel-Abony (Nagyabony) im udelil ako dedičnú zem. Tu niekde môžeme hľadať pôvod Móroczovcov z Veľkého Blahova. Prvý dohľadateľný prapredok rodu je Michal de Nagyabony, šľachtic z Veľkého Blahova, ktorý žil v 15. storočí. Jeho syn Mauricio de Nagyabony dal rodu priezvisko. Benedict syn Mauricia ako prvý použil priezvisko Mórocz odvodené od krstného mena svojho otca. V historických záznamoch sa uvádza ako "nobilis Benedictus Morocz de Naghaban". Benedicta môžeme považovať za prvého Mórocza z Veľkého Blahova. V historických listinách rodu Olgyay a Csiba sa v roku 1511 spomína člen rodu Mórocz z Nagyabony (Naghaban). Text v listine znie takto: „Nos, capitulum ecclesie Posoniensis memorie commendamus, quod nobiles Gregorius Ilyes de Gyoythoted, Benedictus Morocz de Naghaban ...“. Benedictus sa spomína aj v ďaľších diplomoch z rokov 1514, 1518 a 1520. Text v listine z roku 1518 znie takto:Quod nobilis Benedictus Morocz de Naghabany coram nobis personaliter constitutus oneribus et quibuslibet gravaminibus Blasii et Demetrii filiorum ac puellarum Catherine et Apolonie filiarum Benedicto mal majetky vo Veľkom Blahove a v časti Nadvár. Jeho Manželkou bola Katherine Zempczy de Bachffalva. Spolu mali dvoch synov: Blasiusa a Demetera. Ich synovia rozvetvili rodinu na niekoľko generácii. Po smrti otca sa hlavou rodiny stal Blasius so svojou manželkou Helenou Chepeny de Keozepchepen. Spolu mali troch synov: Stephana, Benedicta a Gregoria.

Zo zdrojov vyplýva, že v 16. storočí vlastnili majetky (usadlosti, lúky, lesy, polia, časti riek) vo Veľkom Blahove a rodina už mala viacero členov. Medzi rokmi 1530-1570 viedli spor o panstvo v Sáse (Alszász) s Vitáliovcami (Vitály), ktorý nakoniec prehrali. Ďalšia zmienka z roku 1638 hovorí, že Baláž (Balázs) Mórocz z Nagyabony dostal majetky, ako zálohu na 99 rokov: „32 magyar forinton elzálogítja 99 évre nemes Morocz Balazsnak. Ez elzálogistát 1641-dik évben bejelenti a pozsonyi káptalannak.“. V roku 1641 boli tieto majetky potvrdené kráľovskou donáciou. 4. júna 1641 Georgius, Andreas, Lucas, Joannes a Petrus dostali donáciu (majetok, lat. „processus inferior insulanus“) vo Veľkom Blahove od panovníka Ferdinanda III. V historických záznamoch sú vedení, ako statkári (maď. birtokosok) alebo majitelia pôdy. V roku 1651 panovník Ferdinand III. udelil aj nový erb členom rodu Mórocz z Veľkého Blahova. V erbe sa nachádza rytier (vitéz) držiaci meč. V hornej časti po ľavej strane sa nachádza hviezda a na pravej strane mesiac. Ako klenot nad šľachtickou korunkou je opäť ruka bojovníka držiaca meč. Zaujimavosťou je, že podobnú ruku bojovníka s mečom má v erbe aj samotná obec Veľké Blahovo.

Začiatkom 18.storočia sa niekoľko členov rodiny usadilo v malebnej obci Jahodná (Pozsonyeperjes), pár kilometrov od Veľkého Blahova. V historických záznamoch sú vedení ako šľachtickí gazdovia z Eperjesu. Prvé záznamy o ich prítomnosti sú zo sčítania daňovníkov z roku 1715, v ktorom sú zachytení traja gazdovia z toho rodu a to: Michael, Péter a Juraj. Aj v ostatných súpisoch z 18. storočia sú evidovaní Móroczovci z Jahodnej ako daňovníci a až v urbáre v roku 1828 nie sú prítomní. Dvaja členovia tejto rodiny získali v dobe Maďarského kráľovstva (1920-1945) titul "vitéz" za svoje zásluhy v 1. svetovej vojne a zároveň stali sa členmi rádu Vitéz. Tento uhorský rád pôvodne založil v roku 1678 gróf Imre Thököly de Késmárk a v roku 1920 bol obnovený regentom maďarského kráľovstva vitézom Miklósom Horthym de Nagybánya. Dnes je rád pod vedením generálneho kapitána vitéza Jozefa Karola von Habsburg-Lothringen, arcivojvodu rakúskeho a kráľovského kniežaťa Uhorska z palatínskej vetvy rodu Habsburgovcov. Príslušníkmi tohto rádu boli mnohí šľachtici aj samotní členovia Habsbursko-Lotrinského rodu. Na začiatku 20. storočia vytvoril András Mórocz jednu vetvu rodiny aj v Senci. V historických záznamoch mesta je vedená ako senecká šľachta, avšak pôvodom ide o žitnoostrovskú šľachtu z Veľkého Blahova. Potomkom tejto vetvy je aj dedičný rytier vitézskeho rádu Róbert Mórocz, ktorý sa snaží históriu rodu neustále pripomínať a vzdávať hold svojim predkom.

• Mórocz
• Veľké Blahovo
• Jahodná

2025 Mórocz family