Móroczovci z Jahodnej na bojovom poli
vitéz András Mórocz
z rodu Mórocz de Nagyabony
Šľachtický rod Móroczovcov z Jahodnej patril od druhej polovice 19. storočia k tradičným príslušníkom ozbrojených síl Habsburskej monarchie. Členovia rodu najčastejšie slúžili v 72. cisársko‑kráľovskom pešom pluku v regimente von Ramming.
72. peší pluk – stručný prehľad
V 19. storočí
Pluk sa zúčastnil viacerých kľúčových konfliktov monarchie:
- 1848–1849 – boje počas revolučných udalostí,
- 1859 – rakúsko‑sardínska vojna v severnom Taliansku,
- 1866 – rakúsko‑pruská vojna a operácie v Čechách.
V druhej polovici storočia pluk pôsobil najmä v posádkach Komárna, Bratislavy a Győru.
V prvej svetovej vojne
Nasadenie pluku bolo rozsiahle:
- Srbský front (1914),
- Ruský front v Haliči (1915–1916),
- Taliansky front – Isonzo a Piava (1916–1918),
- Rumunský front (1916–1917).
Velenie pluku postupne viedli: Haerdtl von Haerdtlen, Otto Müller, Karl von Szabó a Josef Fiedler.
Móroczovci v prvej svetovej vojne
Všetci traja – Ferencz, Ignácz aj András – boli zemianski gazdovia (gazdálkodó) pochádzajúci z Jahodnej.
Nemes Mórocz Ferencz vitéz
Syn: Ferencza Mórocz a Emi Krascenits
Veterán ruského aj talianskeho frontu, slúžil v hodnosti örmester. Bol nositeľom viacerých vyznamenaní a získal aj čestný titul vitéz. Po vojne sa vrátil k gazdovstvu.
Manželka: lidértejedi Gódány Róza
Deti: Árpád, Ferenc, Imre, Erzsébet
Nemes Mórocz Ignácz
Syn: Mihályho Mórocz a Sofi Szabó
Bojoval na ruskom fronte. Po návrate prevzal rodový vodný mlyn z roku 1800 a pokračoval v gazdárstve.
Manželka: Mucska Apollónia
Deti: Rozália, Ferenc
Nemes Mórocz András vitéz
Syn: Jánosa Mórocz a Sofi Takács
Najvýznamnejší vojenský predstaviteľ rodu, gazdálkodó, ktorý po vojne žil v Senci (Szenc).
Roku 1914 sa vyznamenal pri Jagodinene na srbskom fronte, kde viedol prielom nepriateľskej línie. Neskôr bojoval na talianskom fronte pri Doberde, kde utrpel ťažké zranenie kolena, a v roku 1917 aj na rumunskom fronte. Za svoju odvahu získal titul vitéz.
Manželka: jókai Görföl Erzsébet
Deti: János, András, Sándor, Ilona, Erzsébet, Mária
András Mórocz v roku 1940 – veliteľ čaty husárov
V 1940 bol povolaný ako veliteľ čaty v 1. honvéd husárskom pluku (Budapest). Pluk dopĺňal svoje stavy aj z území dnešného južného Slovenska, ktoré po roku 1938 pripadli Maďarsku.
Akí muži sa rekrutovali k husárom
Husárske jednotky boli považované za elitu jazdy. Rekrutovali sa najmä muži, ktorí:
- mali výbornú fyzickú kondíciu,
- vynikali obratnosťou a rýchlou reakciou,
- pochádzali z vidieckych oblastí so skúsenosťou s koňmi,
- boli odvážni, spoľahliví a disciplinovaní,
- boli spravidla mladší a vytrvalí.
Sedmohradsko 1940
Počas operácie v severnom Sedmohradsku pluk plnil prieskumné úlohy, zabezpečoval komunikácie a obsadzoval strategické body. Operácia prebehla prevažne bez ťažkých bojov. Titul vitéz výrazne posilňoval Andrásovu autoritu medzi vojakmi aj dôstojníkmi.
Rod Móroczovcov z Jahodnej zanechal výraznú stopu v dejinách regiónu aj armády – od bojov 19. storočia cez fronty prvej svetovej vojny až po udalosti roku 1940. Najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Nemes Mórocz Ferencz vitéz a Nemes Mórocz András vitéz, ktorí svojím hrdinstvom a cťou pokračovali v rodovej tradícii služby.
Poznámka z roku 1876 o pôsobení v regimente Ramming
