Prehľad Armálesu pre rodinu Mórocz de Nagyabony (1651)

Dokument, datovaný do roku 1651, je **armáles** (listina udeľujúca erb) a zároveň **nobilitácia** (udelenie, resp. právne obnovenie šľachtického stavu), ktorou panovník III. Ferdinánd (Ferdinand III.) ocenil vojenskú statočnosť a verné služby Matyása Mórocza. Dokument právne začleňuje príjemcov medzi etablovanú uhorskú šľachtu.

Základné informácie

• **Panovník:** III. Ferdinánd (Ferdinand III.), rímsky cisár, uhorský, český a iný kráľ.
• **Dátum vydania:** 25. január 1651, Bécs (Viedeň), Ausztria (Rakúsko).
• **Dátum zverejnenia:** 28. marec 1651, Óvár (dnes Mosonmagyaróvár), Moson vármegye (Mošonská župa), Magyar Királyság (Uhorsko).

Príjemcovia erbu a nobilitácie (1651)

• **Mórocz Mátyás** (Matthias Morocz)
• **Szabó Zsófia** (Sophia Szabo), jeho manželka
• **Mórocz György** (Juraj Morocz), ich syn

Prvá oficiálna donácia (1641)

Táto listina z roku 1651 predstavuje **druhú oficiálnu donáciu** (darovanie erbu) pre vetvu rodu Mórocz de Nagyabony (z Veľkého Blahova). Prvá kráľovská donácia (udelenie majetku) bola udelená 4. júna 1641.

Príjemcami tejto prvej donácie boli:

• **Mórocz György** (Juraj)
• **Mórocz András** (Ondrej)
• **Mórocz Lukács** (Lukáš)
• **Mórocz János** (Ján)
• **Mórocz Péter** (Peter)

Dôvod udelenia panovníkom

Panovník udelil armáles na základe "najvyššej žiadosti niektorých našich verných" a špecificky:

"...zvážiac a uvážiac vernosť a verné služby nášho verného Mórocz Mátyása, ktoré on najprv Svätej korune nášho Uhorského kráľovstva a potom nášmu Veličenstvu verne preukázal a poskytol podľa rôznych miest a časov, a sľubuje, že ich bude preukazovať a poskytovať aj v budúcnosti s rovnakou vernosťou a stálosťou."

Matyáš Mórocz musel byť v čase udelenia armálesu **slobodným človekom**, pretože poddaní (servi) sa v Uhorsku nemohli povyšovať priamo do šľachtického stavu. Udelenie nobilitácie sa týkalo slobodných osôb (teda kúriálnej šľachty alebo slobodníkov), ktorí v danom momente nevedeli preukázať svoj starobylý šľachtický pôvod oficiálnym dokumentom.

Dokument výslovne udeľuje tieto privilégiá **dedičom a potomkom oboch pohlaví** (*haeredesque et posteritates ipsorum utriusque sexus universi*), čím sa zabezpečuje prenos šľachtického stavu na celú rodovú líniu.

Popis erbu (podľa textu armálesu)

V dokumente je erb detailne opísaný, pričom sa odkazuje aj na jeho vyobrazenie v záhlaví listiny:

• **Štít:** Vztýčený, nebeskej (modrej) farby, ktorého spodná časť zaberá zelený trávnik.
• **Postava na štíte:** Na trávniku stojí postava odetá v brnení (rytier/vitéz), so žltými čižmami, bielymi nohavicami a červeným plášťom, zakrytá helmou. V pravej ruke drží holý meč.
• **Symboly:** Nad mečom sa týči zlatá hviezda a polmesiac.
• **Prilba a prikrývadlá:** Na prilbe spočíva vojenská mriežkovaná helma, z ktorej vystupuje ľudská ruka v brnení držiaca meč. Farbami sú žltá a modrá, biela a červená, ktoré sa šíria do okrajov štítu.

Použitie erbu v roku 1726

Tento špecifický erb s rytierom držiaceho meč slúžil ako identifikačný znak vetvy rodu z Nagyabony (Veľkého Blahova). **Mórocz Mihály** (Michal Mórocz) z Nagyabony **sa preukazoval pečaťou** s presne týmto erbom v roku 1726, čo dokazujú záznamy v archívoch grófov Széchenyiovcov a potvrdzuje kontinuitu používania erbu v rodine.

Zoznam prítomných a svedkov

Dokument obsahuje rozsiahly zoznam vysokých cirkevných a svetských hodnostárov, ktorí boli prítomní vo Viedni pri vydaní armálesu alebo v Óvári pri jeho zverejnení:

Významní hodnostári:

• **Pálffy Pál** (Pavol Pálffy) de Erdőd (Uhorský palatín)
• Erdődy György (Juraj Erdődy) de Monyoró-kereki (Komorník)
• Pálffy Miklós (Mikuláš Pálffy) de Erdőd
• Batthyány Ádám (Adam Batthyány) (Stolník)
• Adam Forgách de Ghymes
• Nádasdy Ferenc (František Nádasdy) (Majster kráľovského dvora v Uhorsku)
• Pálffy Pál (Pavol Pálffy) de Erdőd (Prešporský gróf)
• Lippay György (Juraj Lippay) de Lambor (Ostrihomský arcibiskup/metropolita)
• Tarnoczy Mátyás (Matej Tarnoczy) (Zvolený čanádsky biskup)

Digitálna kópia armálesu:

Jediná známa digitálna kópia tohto armálesu je v súčasnosti v držaní rodiny Mórocz z Bratislavskej župy.