Krajina
Uhorské kráľovstvo
Rakúske cisárstvo
Rakúsko-Uhorsko
Stolica
Bratislavská/Prešporská
Tituly
šľachtic
rytier/vitéz
Starobylý prapredok
Mauricio
Storočie
15. storočie
Pôvod
možno České kráľovstvo
Vetvy
Mórocz z Veľkého Blahova
Mórocz z Jahodnej
Internal links
External links
Benedikt Mórocz z Veľkého Blahova: Zakladateľ šľachtického rodu
R od Mórocz z Veľkého Blahova (de Nagyabony) patrí k významným šľachtickým rodom Žitného ostrova. Jeho história je úzko spätá s obcou Veľké Blahovo, ktorá bola jednou z najstarších a najvýznamnejších šľachtických obcí (kurialistických dedín) v bývalom Uhorsku.
Spis Bratislavskej kapituly z roku 1518
Pôvod rodu a vznik priezviska
Prvým historicky doloženým členom rodu, ktorý začal používať priezvisko Mórocz, bol na začiatku 16. storočia Benedikt (Benedictus Morocz de Naghaban). Priezvisko vzniklo patronymickým spôsobom – Benedikt ho odvodil od krstného mena svojho otca Maurícia (Móricza).
Z genealogického hľadiska tak Benedikt predstavuje „otca“ rodu a Maurícius jeho „praotca“. Najstarším doposiaľ vystopovaným predkom je však Michael de Nagyabony (otec Maurícia), ktorý žil v 15. storočí. Hoci je presný pôvod rodu predmetom prebiehajúceho výskumu, je zrejmé, že predkovia Móroczovcov patrili k pôvodnej šľachte, ktorá v tejto oblasti požívala kráľovské slobody už od 12. storočia.
Život a pôsobenie Benedikta Mórocza
Benedikt žil na prelome 15. a 16. storočia, v období, ktoré predchádzalo osudnej bitke pri Moháči. Ako šľachtic sa aktívne podieľal na správe majetkov a verejnom živote. V dobových listinách sa spomína vo významných úlohách:
- V roku 1511 vystupuje ako dôverník (homo) Gregora Illésházyho (Gergély Illés).
- V roku 1520 pôsobil ako vyslanec Bratislavskej kapituly, čo svedčí o jeho spoločenskom postavení a dôveryhodnosti v cirkevných i svetských kruhoch.
Jeho manželkou bola Katherine Zempczy de Bachffalva, dcéra Žigmunda Zempczyho, čím sa rod spriaznil s ďalším šľachtickým rodom z neďalekej Báčfy (dnešná časť obce Holice). Spolu mali päť detí: synov Blažeja (Blassi) a Demetera a dcéry Martu, Katarínu a Apolóniu.
Práve toto príbuzenstvo a majetkové prepojenie s oblasťou dnešných Holíc by mohlo vysvetľovať neskorší vznik vetvy Mórocz de Beketfalva. Keďže Beketfa bola taktiež súčasťou tohto mikroregiónu (dnes územne spadajúca pod Holice), je pravdepodobné, že strategický sobáš s dcérou Žigmunda Zempczyho položil základy pre územnú expanziu rodu a etablovanie sa Móroczovcov v susedných šľachtických sídlach.
Majetky a zaniknutá osada Nadvár
B enedikt bol cieľavedomým hospodárom, ktorý sa snažil o rozširovanie rodového domínia. K zdedeným majetkom vo Veľkom Blahove postupne akvíroval ďalšie usadlosti v strategickej časti Nadvár.
- V roku 1511 získal od šľachtica Gerváza z Veľkého Blahova polovicu jeho majetkového podielu v Nadváre, čím posilnil vplyv rodu v tejto lokalite.
Nadvár bol v tom čase prosperujúcou časťou chotára a dôležitým hospodárskym zázemím. Jeho osud však spečatili nepokoje v 17. storočí, kedy bol v dôsledku ničivých osmanských vpádov a protihabsburských stavovských povstaní úplne zdevastovaný a následne zanikol.
Historický kontext a dedičné právo
Benediktova snaha o vybudovanie uceleného majetkového komplexu narážala na vtedajší právny systém. Podľa uhorského obyčajového práva (Tripartitum Štefana Werbőczyho z roku 1514) sa uplatňoval princíp rovného delenia majetku medzi všetkých mužských potomkov.
Tento systém, hoci spravodlivý voči deťom, viedol k postupnému drobeniu veľkých pozemkových celkov. Práve toto „rozmrvovanie“ majetkov bolo v neskorších storočiach hlavnou príčinou chudobnenia nižšej šľachty (tzv. zemanov), ktorí si síce zachovali šľachtické privilégiá a tituly, no ich majetkový vplyv klesal.
Odkaz
H oci presné roky Benediktovho narodenia a úmrtia zostávajú zahalené tajomstvom, jeho význam pre rod Mórocz je nespochybniteľný. Bol to on, kto dal rodu meno a položil základy majetkovej držby, na ktorej stavali ďalšie generácie tohto rodu vo Veľkom Blahove.