(tzv. Habsburg ring)
Róbert Mórocz
Celým neúradným menom Vitéz (rytier, hrdina) Ján Róbert Mária potomok rodu Mórocz de Nagyabony sa narodil v roku 1985 v Bratislave (Pozsony) rodičom Róbertovi Mórocz a Kataríne Fialovej. Róbert je pravnukom Vitéza Andrása Mórocz de Nagyabony šľachtica zo Žitného ostrova, ktorý vytvoril v Senci tzv. Vitézsko-šľachtickú vetvu. András bol zo starobylého šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Blahova (narodený v Eperjesi, Jahodná) a hrdina z prvej svetovej vojny. V období Maďarského kráľovstva bol pasovaný na dedičného rytiera (Vitéza) rádu Vitéz a jeho pravnuk je súčasným pokračovateľom pokrvnej línie. Označenie „Vitéz“ (hrdina, bojovník, rytier) je tak staré ako Uhorské kráľovstvo samé. V roku 2022 bol v maďarskom Máriapócsi pasovaný na dedičného rytiera (Vitéza) Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským, arcivojvodom rakúskym a kráľovským princom uhorským z palatínskej vetvy rodu Habsburgovcov. Príslušníkmi tohto starého rádu (dnes už dynastického rádu) boli a sú mnohí šľachtici aj samotní členovia Habsbursko-Lotrinského rodu. Okrem príslušníkov nášho bývalého panovníckeho rodu sú v ráde zastúpení prominentní členovia ako: princ Albánska, kráľ Rwandy, princ Etiópie, vojvoda z Braganzy (uchádzač o portugalský trón) a princ Hohenlohe-Langenburg. Zo šľachtických rodín sú to napr. markíz Pallavicini, gróf Batthyany, Széchenyi, Teleki, Zichy, Festetics, Ujlaky, degli Uberti (gróf z bájneho Casale Monferrato), barón Tunkel, Riedel a mnohí ďaľší. Róbertovi bol zároveň diplom potvrdený urodzený pôvod (nobilis, nemes) a heraldickou komisiou uznaný erb jeho predkov. Erb bol zdigitalizovaný hlavným heraldikom a bola pridaná insignia Rádu Vitéz ako potvrdenie príslušnosti k tomuto rádu.
Róbert hovorí „Móroczovci (aspoň moja línia) pociťujú aj dnes určitú vernosť nášmu bývalému
panovníckemu rodu a som veľmi rád, že môžem byť súčasťou komunity, ktorá je pod patronátom
tejto stále vysoko rešpektovanej a vplyvnej rodiny v Európe.“
Dynastický legitímny Rád Vitéz
Rád Vitéz bol postavený na základoch takmer tisícročnej uhorskej histórie. Už náčelník maďarských kmeňov Arpád sa označoval ako "Vitéz". Slovo "Vitéz" môžeme preložiť ako bojovník, hrdina alebo rytier. V 17. storočí gróf Imre Thököly de Késmárk obdarovával svojich najúdatnejších bojovníkov titulom "Vitéz" a pôdou. Nakoniec toto nadobudnuté šľachtictvo uznali aj sami Habsburgovci. Tým sa vytvorila priama väzba a vysvetlenie, prečo sú dnes patrónmi rádu. V roku 1920 na týchto základoch založil (obnovil) dedičný Rád Vitéz regent Maďarského kráľovstva Vitéz Miklós Horthy de Nagybány. Regent chcel takto oživiť myšlienky starých rytierských časov postavených na maďarskej tradícíi a odmeňiť tích najstatočnejších. Rád Vitéz bolo spoločenstvo skutočných bojovníkov a hrdinov. Podmienkou prijatia do rádu bolo získanie aspoň malej (striebornej alebo bronzovej) medaile za statočnosť (Vitézségi Érem) z "Veľkej Vojny". Avšak získanie tejto medaile nazaručovalo prijatie do rádu, keďže išlo len o minimálnu podmienku. Cenilo sa, keď uchádzač získal medailu za statočnosť prvej triedy. Prijatie do rádu bolo formou pasovania za Vitéza (rytiera) a spolu s členstvom bolo spojené aj udelenie pôdy. Vitézstvo bolo dedičné a prechádzalo na najstaršieho syna. V roku 1944 (posledný rok pasovania nových členov) bolo členov rádu cca 24 tisíc (zarataní sú aj dediči). V tom čase malo Maďarské kráľovstvo cca 15 mil. obyvateľov, takže išlo len o 0,15% obyvateľstva. Dnes je rád dynastickým rádom palatínskej vetvy Habsbursko-Lotrinského rodu a patrí medzi najuznávanejšie rytierské organizácie vo svete. Legitímny rád Vitéz je právnická osoba v rámci Európskej únie, registrovaná vo Švédskom kráľovstve, hrdo a isto stojaca na tradičných európskych kresťanských hodnotách, je medzinárodne uznávaná a vysoko rešpektovaná ideologická komunita. Na čele stojí Vitéz arcivojvoda Jozef Karol Habsbursko-Lotrinský, korunný princ Uhorska. V roku 1920 sa arcivojvoda Jozef-August Habsbursko-Lotrinský stal prvým rytierom obnoveného rádu Vitéz. Rád Vitéz verí v najvyššiu dôležitosť najzákladnejších hodnôt náboženstva, národa a rodiny. Rád je založený na kresťanskom vyznaní (dôležitý princíp Habsburského domu) a nabádajúci k životu s najvyššími etickými hodnotami. Je založený na konzervatívnom princípe a nezúčastňuje sa na modernej politike.
Prečo de Nagyabony?
Príslušníci rodu Mórocz de Nagyabony sa radia k tvz. starej kuriálnej uhorskej šľachte so stredovekým pôvodom (régi nemes család) v regióne "Csallóköz". Ich pôvod je tak starý (dátuje sa ešte do predmoháčskeho obdobia), že ani presne nevieme, kedy sa začali radiť ku kráľovskej šľachte (nobilis regni). Móroczovci z Veľkého Blahova boli zrejme potomkovia hradných vojakov, ktorí obývali zem s názvom "Abony", ktorá bola súčasťou Bratislavského panstva. Patria teda zrejme k jej pôvodným obyvateľom. V roku 1299 kráľ Ondrej III. odvolal Jaku, Marczela, Mátého, Csybu, Buga, Andrása, Jánosa a Musgu obyvateľov Fel-Abony (Nagyabony) z ich postavenia hradných sluhov a za vojenské zásluhy ich povýšil do šľachtického stavu. Fel-Abony (Nagyabony) im udelil ako dedičnú zem.
Móroczovci boli kurialisti, ktorých kúrie boli vyčlenené z pôvodných stredovekých kráľovských hradných majetkov a obdržali ich z dôvodu zabezpečenia vojenských služieb. Príslušníci tejto skupiny šľachticov sa snažili získať od panovníka listiny, donácie potvrdzujúce majetkové práva nimi užívaných a vlastnených majetkov. Išlo o tzv. nové donácie (lat. Donatio nova). V ich prípade vlastnícvo nehnuteľného, pozemkového majetku znamenalo oveľa viac, ako možnosť získania erbovej listiny. Móroczovci z Veľkého Blahova túto listinu (donáciu) získali od cisára a kráľa Ferdinanda III. v roku 1641. Samotný erb získali až v roku 1651. Veľké Blahovo patrí medzi najstaršie obce v regióne. Prvá zmienka je už z roka 1162. Išlo o šľachtickú obec, ktorá sa pripojila k systému Végvár a zohrala dôležitú vojenskú úlohu zabezpečovaním nepretržitej obrannej pohotovosti proti Turkom. Za vynikajúce plnenie týchto úloh a statočnosť bol Móroczovcom udelený motív meča a pancierového ramena v ich erbe. Prvé záznamy o členoch rodu vo Veľkom Blahove (Nagyabony, Naghaban) sú z polovice 15. storočia. Teda ešte v predmoháčskom období vlastnili majetky vo Veľkom Blahove. Prvý známy predok je Michael de Nagyabony (1488) šľachtic z Veľkého Blahova. Jeho syn Mauricio de Nagyabony (Móricz) dal rodu priezvisko. Benedictus Mórocz de Nagyabony syn Mauricia, ako prvý použil priezvisko "Mórocz", ktoré je odvodené od krstného mena jeho otca. Benedictus mal majetky v oblastiach nazývaných Gaathzeg, Naghozthal a Nadwár v chotári Veľké Blahovo. Jeho manželkou bola Katherine Zempczy de Bachffalwa. V listinách z rokov 1511-1518 sú uvedené jeho štyri deti Blasius, Demeter, Katherine, Martha a Apolonia. Medzi rokmi 1530-1570 viedli Móroczovci spor o panstvo v Sáse (Alszász) s Vitáliovcami (Vitály), ktorý nakoniec prehrali. Z množstva diplomov z tohto súdneho procesu vieme, že hlavou rodiny v tomto období bol zrejme Blasii Mórocz (syn Benedicta) s manželkou Ilonou Csöpönyi de Keozepchepen. V listine z roku 1541 sú uvedené aj mená ich detí a to: Stephanus, Georgius, Benedictus, Elisabeth, Agnes a Dorottya. V roku 1573 sa spomína Benedicto vnuk Benedicta Mórocz de Naghabany ako blízky človek Eleka Thurza. V roku 1638 dostal Blasius Morocz za 32 zlatých na 99 rokov do zálohy nový majetok vo Veľkom Blahove. Majetky boli potvrdené kráľovskou donáciou Ferdinandom III. v roku 1641. Donačná listina bola určená pre Andreasa, Joannesa, Petrusa, Lukasa a Gregoria Mórocz. V roku 1651 dostali šľachtický list a nový erb (vitéz s mečom a motív meča s pancierovým ramenom) Mattheus Morocz a jeho syn Georgio od Ferdinanda III.. Tento erb prevzali nakoniec všetci členovia rodu Mórocz de Nagyabony. V nasledujúcich rokoch získali do držby alebo sa súdili o viaceré kúrie, polia, lesy, či luky v chotári Veľké Bláhovo alebo v priľahlých obciach. Na začiatku 18. storočia sa časť členov rodu presunula do neďalekej obce Eperjes (Jahodná), v ktorej vytvorili tzv. eperjesku pobočku rodu. Príslušníci tejto vetvy boli vedení v listinách ako šľachtickí eperjeski gazdovia.
Pôvod priezviska Morocz
Móroczovci hrdo o sebe tvrdia, že majú starobylý pôvod z čias Arpádovského Uhorska. Priezvisko "Mórocz" vzišlo z krstného mena Mauricio (Móric). Predkovia budúceho rodu Mórocz de Nagyabony sa usadili na Žitnom ostrove v oblasti nazývanej "Abony". Údajne vzišli z hradných vojakov, ktorí dostali do užívania tento kus zeme za vojenské služby. Prvý doložený priamy predok z 15. storočia sa volal Michael de Nagyabony, šľachtic z Veľkého Blahova. Jeho syn Mauricio de Nagyabony sa považuje za praotca Móroczovcov z Veľkého Blahova. Syn Mauricia, Benedictus prvýkrát použil priezvisko "Mórocz" podľa krstného mena svôjho otca na začiatku 16. storočia.
Erb rodu v katalógu erbov (Siebmacher) z roku 1895
video 1: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Udelenie erbu cisárom Ferdinandom III.
video 2: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Diplom udelený Andrásovi Mórocz v roku 1942
