(tzv. Habsburg ring)
Róbert Mórocz
Ján Róbert Mária Mórocz, narodený v roku 1985 v Bratislave, je potomkom historickej šľachtickej rodiny Mórocz de Nagyabony. Jeho pradedo, Vitéz Andreas Mórocz, bol hrdinom prvej svetovej vojny a členom Rádu Vitéz počas Maďarského kráľovstva.
V žilách Móroczovcov tejto línie kolujú gény starých zemianskych rodov, medzi ktoré patria Ollé de Ollé-Tejedi, Farkas de Nagyjóka, Tajnay de Tajnai, Görföl de Jóka, Vargha de Nagyabony, Ersék de Dióspatony a ďalšie.
V roku 2022 bol Ján Róbert Maria v Máriapócsi pasovaný za rytiera arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským, čím pokračoval v rodinnej tradícii. Titul Vitéz (rytier alebo hrdina) pochádza z Maďarského kráľovstva a symbolizuje česť a službu.
Rád Vitéz zahŕňa členov kráľovských a šľachtických rodín z celého sveta, ako napríklad dynastia Habsbursko-Lotrinská, vojvodu z Braganzy (nárok na portugalský trón), albánskeho princa, rwandského kráľa, etiópskeho princa a princa Hohenlohe-Langenburgu.
Medzi šľachtické rodiny zastúpené v Ráde patria: markíz Pallavicini, gróf Batthyány, Széchenyi, Teleki, Zichy, Festetics, Ujlaky, degli Uberti (gróf z legendárneho Casale Monferrato), barón Tunkel, Riedel a mnoho ďalších.
Robert je držiteľom diplomu potvrdzujúceho jeho šľachtický pôvod (nobilis, nemes) a heraldická komisia oficiálne uznala a zdigitalizovala jeho rodinný erb, ktorý teraz nesie insígnie rádu.
Robert hovorí:
„Rodina Móroczovcov (aspoň moja línia) stále cíti silný pocit lojality k našej bývalej kráľovskej rodine a som hrdý na to, že som súčasťou komunity pod patronátom tejto vysoko rešpektovanej a vplyvnej európskej dynastie.“
Róbert sa snaží zachovať dedičstvo svojich predkov vo svojom každodennom živote. Jeho manželka, dáma Andrea Reseková (po vydatí Mórocz Reseková), pochádza z richtárskej rodiny; jej prapradedo, Carolus (Károly) Reszek, pôsobil ako dlhoročný richtár Malaciek v rokoch 1856 až 1867.
Dynastický legitímny Rád Vitéz
D ynastický Rád Vitéz bol vybudovaný na základoch takmer tisícročnej maďarskej histórie. Dokonca aj Árpád, náčelník maďarských kmeňov, sa nazýval Vitéz. Slovo Vitéz sa dá preložiť ako bojovník, hrdina alebo rytier. V 17. storočí gróf Emery Thököly de Késmárk udelil titul Vitéz a pozemok svojim najstatočnejším bojovníkom. Túto získanú šľachtu neskôr uznali aj samotní Habsburgovci, čo vysvetľuje, prečo sú dodnes patrónmi rádu.
Dedičný Rád Vitéz bol na týchto základoch obnovený v roku 1920 regentom Maďarského kráľovstva, Vitéz Miklósom Horthym de Nagybánya. Jeho cieľom bolo oživiť ideály starých rytierskych tradícií zakorenených v maďarskom dedičstve a odmeniť tých najodvážnejších. Rád sa stal spoločenstvom skutočných bojovníkov a hrdinov.
Prijatie vyžadovalo aspoň malú medailu za statočnosť (Vitézségi Érem) z Veľkej vojny, hoci to bola len minimálna požiadavka. Medaila prvej triedy bola vysoko cenená. Prijatie zahŕňalo formálne rytierske postavenie a udelenie pôdy a titul bol dedičný, prechádzal na najstaršieho syna.
Dnes je Rád pod patronátom Habsbursko-Lotrinského rodu a patrí medzi najuznávanejšie rytierske organizácie na svete. Legitímny Rád Vitéz je právny subjekt v rámci Európskej únie, registrovaný vo Švédskom kráľovstve. Hrdo stojí na tradičných európskych kresťanských hodnotách a je medzinárodne uznávaný ako vysoko rešpektované ideologické spoločenstvo.
Na čele Rádu stojí arcivojvoda Jozef Karol Habsbursko-Lotrinský, korunný princ Uhorska. Arcivojvoda Jozef Augustus Habsbursko-Lotrinský sa v roku 1920 stal prvým rytierom obnoveného rádu. Rád Vitéz presadzuje základné hodnoty viery, národa a rodiny, založené na kresťanských princípoch a najvyšších etických štandardoch. Drží sa konzervatívnych ideálov a nezapája sa do modernej politiky.
Vitézavatás 2025 (Debrecen)
Svätá koruna Uhorska, žezlo, jablko a meč, historické symboly Uhorského kráľovstva a Rádu Vitéz
Prečo de Nagyabony?
R odina Móroczovcov de Nagyabony patrí k starej uhorskej šľachte (régi nemes család). Boli spoluvlastníkmi a vlastníkmi pôdy vo Veľkom Blahove (Nagyabony), čo im dávalo šľachtický predikát de Nagyabony. Tento titul jasne identifikoval členov rodiny.
Móroczovci z Veľkého Blahova predstavovali typickú stredovekú kuriálnu rodinu regiónu Csallóköz. Napriek ich hrdému dedičstvu a listinám uhorské dedičské zákony – vyžadujúce rovnaké rozdelenie medzi všetkých dedičov – postupne v priebehu storočí ochudobňovali mnohé šľachtické rodiny.
Veľké Blahovo, prvýkrát spomenuté v roku 1162, bolo jednou z najstarších dedín v Csallóköze a súčasťou systému Végvár, kde zohrávalo kľúčovú vojenskú úlohu proti Turkom. Za svoju statočnosť bola rodina Móroczovcov ocenená motívom meča a panciera v erbe.
Najstaršie záznamy pochádzajú z 15. storočia, pričom prvým známym predkom je Michael de Nagyabony (1488). Jeho syn Mauricio (Móricz) dal rodu priezvisku a Benedictus Mórocz de Nagyabony ho ako prvý použil. V roku 1641 kráľ Ferdinand III. potvrdil ich majetok kráľovským darom. Neskôr sa rodina rozšírila do okolitých dedín vrátane Eperjes (Jahodná), čím vytvorila vetvu Eperjes.
Pôvod priezviska Morocz
R Rodina Móroczovcov de Nagyabony hrdo sleduje svoje korene až do obdobia Uhorského kráľovstva Árpádovcov. Priezvisko Mórocz pochádza z krstného mena Mauricio (Móric). Predkovia rodiny sa usadili na Žitnom ostrove v oblasti zvanej Abony, údajne potomkovia hradných vojakov, ktorým bola udelená pôda za vojenskú službu.
Prvým doloženým priamym predkom z 15. storočia bol Michal de Nagyabony, šľachtic z Veľkého Blahova. Jeho syn Mauricio de Nagyabony je považovaný za predka rodiny a Mauriciov syn Benedikt bol prvým, kto používal priezvisko Mórocz na začiatku 16. storočia.
Erb rodu v katalógu erbov (Siebmacher) z roku 1895
video 1: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Udelenie erbu cisárom Ferdinandom III.
video 2: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Diplom udelený Andrásovi Mórocz v roku 1942
video 3: zostrih ceremoniálu v Máriapócsi
Móroczovci z Jahodnej na bojovom poli
Šľachtický rod Móroczovcov z Jahodnej patril od druhej polovice 19. storočia k tradičným príslušníkom ozbrojených síl Habsburskej monarchie. Členovia rodu najčastejšie slúžili v 72. cisársko‑kráľovskom pešom pluku v regimente von Ramming.
72. peší pluk – stručný prehľad
V 19. storočí
Pluk sa zúčastnil viacerých kľúčových konfliktov monarchie:
- 1848–1849 – boje počas revolučných udalostí,
- 1859 – rakúsko‑sardínska vojna v severnom Taliansku,
- 1866 – rakúsko‑pruská vojna a operácie v Čechách.
V druhej polovici storočia pluk pôsobil najmä v posádkach Komárna, Bratislavy a Győru.
V prvej svetovej vojne
Nasadenie pluku bolo rozsiahle:
- Srbský front (1914),
- Ruský front v Haliči (1915–1916),
- Taliansky front – Isonzo a Piava (1916–1918),
- Rumunský front (1916–1917).
Velenie pluku postupne viedli: Haerdtl von Haerdtlen, Otto Müller, Karl von Szabó a Josef Fiedler.
Móroczovci v prvej svetovej vojne
Všetci traja – Ferencz, Ignácz aj András – boli zemianski gazdovia (gazdálkodó) pochádzajúci z Jahodnej.
Nemes Mórocz Ferencz vitéz
Syn: Ferencza Mórocz a Emi Krascenits
Veterán ruského aj talianskeho frontu, slúžil v hodnosti örmester. Bol nositeľom viacerých vyznamenaní a získal aj čestný titul vitéz. Po vojne sa vrátil k gazdovstvu.
Manželka: lidértejedi Gódány Róza
Deti: Árpád, Ferenc, Imre, Erzsébet
Nemes Mórocz Ignácz
Syn: Mihályho Mórocz a Sofi Szabó
Bojoval na ruskom fronte. Po návrate prevzal rodový vodný mlyn z roku 1800 a pokračoval v gazdárstve.
Manželka: Mucska Apollónia
Deti: Rozália, Ferenc
Nemes Mórocz András vitéz
Syn: Jánosa Mórocz a Sofi Takács
Najvýznamnejší vojenský predstaviteľ rodu, gazdálkodó, ktorý po vojne žil v Senci (Szenc).
Roku 1914 sa vyznamenal pri Jagodinene na srbskom fronte, kde viedol prielom nepriateľskej línie. Neskôr bojoval na talianskom fronte pri Doberde, kde utrpel ťažké zranenie kolena, a v roku 1917 aj na rumunskom fronte. Za svoju odvahu získal titul vitéz.
Manželka: jókai Görföl Erzsébet
Deti: János, András, Sándor, Ilona, Erzsébet, Mária
András Mórocz v roku 1940 – veliteľ čaty husárov
V 1940 bol povolaný ako veliteľ čaty v 1. honvéd husárskom pluku (Budapest). Pluk dopĺňal svoje stavy aj z území dnešného južného Slovenska, ktoré po roku 1938 pripadli Maďarsku.
Akí muži sa rekrutovali k husárom
Husárske jednotky boli považované za elitu jazdy. Rekrutovali sa najmä muži, ktorí:
- mali výbornú fyzickú kondíciu,
- vynikali obratnosťou a rýchlou reakciou,
- pochádzali z vidieckych oblastí so skúsenosťou s koňmi,
- boli odvážni, spoľahliví a disciplinovaní,
- boli spravidla mladší a vytrvalí.
Sedmohradsko 1940
Počas operácie v severnom Sedmohradsku pluk plnil prieskumné úlohy, zabezpečoval komunikácie a obsadzoval strategické body. Operácia prebehla prevažne bez ťažkých bojov. Titul vitéz výrazne posilňoval Andrásovu autoritu medzi vojakmi aj dôstojníkmi.
Rod Móroczovcov z Jahodnej zanechal výraznú stopu v dejinách regiónu aj armády – od bojov 19. storočia cez fronty prvej svetovej vojny až po udalosti roku 1940. Najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Nemes Mórocz Ferencz vitéz a Nemes Mórocz András vitéz, ktorí svojím hrdinstvom a cťou pokračovali v rodovej tradícii služby.
