(tzv. Habsburg ring)
Róbert Mórocz
Celým neúradným menom Vitéz (rytier, hrdina) Ján Róbert Mária potomok rodu Mórocz de Nagyabony sa narodil v roku 1985 v Bratislave (Pozsony) rodičom Róbertovi Mórocz a Kataríne Fialovej. Róbert je pravnukom Vitéza Andrása Mórocz de Nagyabony šľachtica zo Žitného ostrova, ktorý vytvoril v Senci tzv. Vitézsko-šľachtickú vetvu. András bol zo starobylého šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Blahova (narodený v Eperjesi, Jahodná) a hrdina z prvej svetovej vojny. V období Maďarského kráľovstva bol pasovaný na dedičného rytiera (Vitéza) rádu Vitéz a jeho pravnuk je súčasným pokračovateľom pokrvnej línie. Označenie „Vitéz“ (hrdina, bojovník, rytier) je tak staré ako Uhorské kráľovstvo samé. V roku 2022 bol v maďarskom Máriapócsi pasovaný na dedičného rytiera (Vitéza) Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským, arcivojvodom rakúskym a kráľovským princom uhorským z palatínskej vetvy rodu Habsburgovcov. Príslušníkmi tohto starého rádu boli a sú mnohí šľachtici aj samotní členovia Habsbursko-Lotrinského rodu. Okrem príslušníkov nášho bývalého panovníckeho rodu sú v ráde zastúpení prominentní členovia ako: princ Albánska, kráľ Rwandy, princ Etiópie, vojvoda z Braganzy (uchádzač o portugalský trón) a princ Hohenlohe-Langenburg. Zo šľachtických rodín sú to napr. markíz Pallavicini, gróf Batthyany, Teleki, Zichy, Festetics, Ujlaky, degli Uberti (gróf z bájneho Casale Monferrato), barón Tunkel, Riedel a mnohí ďaľší. Róbertovi bol zároveň diplom potvrdený urodzený pôvod (nobilis, nemes) a heraldickou komisiou uznaný erb jeho predkov. Erb bol zdigitalizovaný hlavným heraldikom a bola pridaná insignia Rádu Vitéz ako potvrdenie príslušnosti k tomuto rádu.
Róbert hovorí „Móroczovci (aspoň moja línia) pociťujú aj dnes určitú vernosť nášmu bývalému
panovníckemu rodu a som veľmi rád, že môžem byť súčasťou komunity, ktorá je pod patronátom
tejto stále vysoko rešpektovanej a vplyvnej rodiny v Európe.“
Rád Vitéz
Rád Vitéz bol postavený na základoch takmer tisícročnej uhorskej histórie. Už náčelník maďarských kmeňov Arpád sa označoval ako "Vitéz". Slovo "Vitéz" môžeme preložiť ako bojovník, hrdina alebo rytier. V 17. storočí gróf Imre Thököly de Késmárk obdarovával svojich najúdatnejších bojovníkov titulom "Vitéz" a pôdou. Nakoniec toto nadobudnuté šľachtictvo uznali aj sami Habsburgovci. Tým sa vytvorila priama väzba a vysvetlenie, prečo sú dnes patrónmi rádu. V roku 1920 na týchto základoch založil (obnovil) dedičný Rád Vitéz regent Maďarského kráľovstva Vitéz Miklós Horthy de Nagybány. Regent chcel takto oživiť myšlienky starých rytierských časov postavených na maďarskej tradícíi a odmeňiť tích najstatočnejších. Rád Vitéz bolo spoločenstvo skutočných bojovníkov a hrdinov. Podmienkou prijatia do rádu bolo získanie aspoň malej (striebornej alebo bronzovej) medaile za statočnosť (Vitézségi Érem) z "Veľkej Vojny". Avšak získanie tejto medaile nazaručovalo prijatie do rádu, keďže išlo len o minimálnu podmienku. Cenilo sa, keď uchádzač získal medailu za statočnosť prvej triedy. Prijatie do rádu bolo formou pasovania za Vitéza (rytiera) a spolu s členstvom bolo spojené aj udelenie pôdy. Vitézstvo bolo dedičné a prechádzalo na najstaršieho syna. V roku 1944 (posledný rok pasovania nových členov) bolo členov rádu cca 24 tisíc (zarataní sú aj dediči). V tom čase malo Maďarské kráľovstvo cca 15 mil. obyvateľov, takže išlo len o 0,15% obyvateľstva. Dnes je rád pod patronátom Habsbursko-Lotrinského rodu a patrí medzi najuznávanejšie rytierské organizácie vo svete. Legitímny rád Vitéz je právnická osoba v rámci Európskej únie, registrovaná vo Švédskom kráľovstve, hrdo a isto stojaca na tradičných európskych kresťanských hodnotách, je medzinárodne uznávaná a vysoko rešpektovaná ideologická komunita. Na čele stojí Vitéz arcivojvoda Jozef Karol Habsbursko-Lotrinský, korunný princ Uhorska. V roku 1920 sa arcivojvoda Jozef-August Habsbursko-Lotrinský stal prvým rytierom obnoveného rádu Vitéz. Rád Vitéz verí v najvyššiu dôležitosť najzákladnejších hodnôt náboženstva, národa a rodiny. Rád je založený na kresťanskom vyznaní (dôležitý princíp Habsburského domu) a nabádajúci k životu s najvyššími etickými hodnotami. Je založený na konzervatívnom princípe a nezúčastňuje sa na modernej politike.
Prečo de Nagyabony?
Príslušníci rodu Mórocz de Nagyabony boli spoluvlastníci a veľkostatkári obce Veľké Blahovo (nagyabonyi közbirtokosok), preto si písali predikát "de Nagyabony" (z Veľkého Blahova). Predikát jasne určoval a umožňoval identifikovať členov rodu. Veľké Blahovo patrí medzi najstaršie obce v regióne. Prvá zmienka je už z roka 1162. Išlo o šľachtickú obec, ktorá sa pripojila k systému Végvár a zohrala dôležitú vojenskú úlohu zabezpečovaním nepretržitej obrannej pohotovosti proti Turkom. Za vynikajúce plnenie týchto úloh a statočnosť bol Móroczovcom udelený motív meča a pancierového ramena v ich erbe. Móroczovci patria k najstarším doloženým rodom v regióne "Csallóköz", kedže ich predkovia sú spomínaní s titulom "nobilis" už koncom 13. storočia. V tejto dobe používalí predikát "de Mórockarcsa". Prvé zmienky o ich prítomnosti v obci Nagyabony sú z 15. storočia, ale majetky potvrdené kráľovskou donáciou Ferdinandom III. dostali v roku 1641. V nasledujúcich rokoch získali do držby alebo sa súdili o viaceré kúrie, polia, lesy, či luky v chotári Veľké Bláhovo alebo v priľahlých obciach. Na začiatku 18. storočia sa časť členov rodu presunula do neďalekej obce Eperjes (Jahodná), v ktorej vytvorili tzv. eperjesku pobočku rodu. Príslušníci tejto vetvy boli vedení v listinách ako šľachtickí eperjeski gazdovia.
Pôvod priezviska Morocz
Móroczovci hrdo o sebe tvrdia, že majú bojovný pečenský pôvod. Treba povedať, že tvar mena Morocz je už zmaďarizovaná verzia. Pôvodný tvar bol Moroch alebo Moruch, latinská podoba Maurícius. Išlo o krstné meno, ktoré sa používalo v nomádskom kmeni pečenehov, ktorí prišli do Uhorska v polovici 11. storočia. Uhorskí králi ich využívali na stráženie hraníc, keďže išlo o vynikajúcich bojovníkov. Prevažne boli usadení v severovýchodnej časti Uhorska, dnešné územie juhozápadného Slovenska a severozápadného Maďarska. Predkovia budúceho rodu Mórocz de Nagyabony sa usadili na Žitnom ostrove v oblasti Kračan. Údajne sa vzisli zo starého rodu "Karcsay", z ktorého pochádzal už spomínaný Maurícius. Prvý doložený priamy predok z 13. storočia sa volal János de Moroch Karcsa syn Morocha (Maurícia), cirkevný šľachtic ostrihomského arcibiskupa a pán panstva Moroch Karcsa (dnešné Moravské kračany, Mórockarcsa). Jeho syn Jakab de Moroch Karcsa bol prvý kráľovský šľachtic (nobilis) a veľkostatkár (comes). Toto krstné meno sa najprv používalo ako predikát a v priebehu 15. storočia sa začalo použivať aj ako priezvisko v tvare Morocz. Prvýkrát sa objavuje v diplome z roku 1458 v podobe Andreas Morocz de Morocz-Karcsa.
Erb rodu v katalógu erbov (Siebmacher) z roku 1895
video 1: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Udelenie erbu cisárom Ferdinandom III.
video 2: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (Vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským
Diplom udelený Andrásovi Mórocz v roku 1942
