Róbert Mórocz

potomok rodu Mórocz de Nagyabony a dedičný rytier rádu Vitéz

Róbert Mórocz

vitéz Mórocz Róbert z rodu de Nagyabony

Mórocz András

vitéz Mórocz András de Nagyabony

Róbert Mórocz


Celým neúradným menom rytier (vitéz) Ján Róbert Mária z rodu Mórocz de Nagyabony sa narodil v roku 1985 v Bratislave (Pozsony) rodičom Róbertovi Mórocz a Kataríne Fialovej. Róbert je pravnukom rytiera (vitéza) Andrása Mórocz de Nagyabony šľachtica zo Žitného ostrova, ktorý vytvoril v Senci tzv. vitézsko šľachtickú vetvu. András bol hrdina z prvej svetovej vojny a v čase Maďarského kráľovstva bol pasovaný na dedičného rytiera (vitéza) Rádu Vitéz a jeho pravnuk je súčasným pokračovateľom pokrvnej línie. Označenie „vitéz“ (hrdina, bojovník, rytier) je tak staré ako Uhorské kráľovstvo samé. V roku 2022 bol v maďarskom Máriapócsi pasovaný na dedičného rytiera (vitéza) Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským, arcivojvodom rakúskym a kráľovským princom Uhorska z palatínskej vetvy rodu Habsburgovcov. Príslušníkmi tohto starého rádu boli a sú mnohí šľachtici aj samotní členovia Habsbursko-Lotrinského rodu. Okrem príslušníkov panovníckeho rodu sú v ráde zastúpené také rody ako napr: Batthyany, Pallavicini, Teleki, Riedel, Tunkel, Zichy, Festetics, Hohenlohe-Langenburg, Ujlaky, atď... Zároveň mu bol diplomom potvrdený urodzený pôvod (nemes) a heraldickou komisiou uznaný erb jeho predkov. Erb bol zdigitalizovaný hlavným heraldikom a bola pridaná insignia Rádu Vitéz ako potvrdenie príslušnosti k tomuto starému rádu. Róbert sa vo svojom živote snaží o zachovanie dedičstva svojich predkov, aby sa na nich nikdy nezabudlo a pripomína našu bohatú históriu. Jeho manželkou je dáma Andrea Reseková (vydatá Mórocz Reseková), ktorej prapradedo Carolus (Károly) Reszek bol dlhoročným richtárom v Malackách (1856-1867).


Rád Vitéz


Tento uhorský rád pôvodne založil v roku 1678 gróf Imre Thököly de Késmárk a v roku 1920 bol obnovený regentom Maďarského kráľovstva vitézom Miklósom Horthym de Nagybánya. Dnes je rád pod patronátom Habsbursko-Lotrinského rodu a patrí medzi najuznávanejšie rytierské organizácie vo svete. Legitímny rád Vitéz je právnická osoba v rámci Európskej únie, registrovaná vo Švédskom kráľovstve, hrdo a isto stojaca na tradičných európskych kresťanských hodnotách, je medzinárodne uznávaná a vysoko rešpektovaná ideologická komunita. Na čele stojí vitéz arcivojvoda Jozef Karol Habsbursko-Lotrinský, korunný princ Uhorska. V roku 1920 sa arcivojvoda Jozef-August Habsbursko-Lotrinský stal prvým rytierom obnoveného rádu Vitéz. Rád Vitéz verí v najvyššiu dôležitosť najzákladnejších hodnôt náboženstva, národa a rodiny. Rád je založený na kresťanskom vyznaní (dôležitý princíp Habsburského domu) a nabádajúci k životu s najvyššími etickými hodnotami. Je založený na konzervatívnom princípe a nezúčastňuje sa na modernej politike.


Pôvod priezviska Morocz


Móroczovci hrdo o sebe tvrdia, že majú bojovný pečenský pôvod. Treba povedať, že tvar mena Morocz je už zmaďarizovaná verzia. Pôvodný tvar bol Moroch alebo Morouch, latinská podoba Maurícius. Išlo o krstné meno, ktoré sa používalo v nomádskom kmeni pečenehov, ktorí prišli do Uhorska v polovici 11. storočia. Uhorskí králi ich využívali na stráženie hraníc, keďže išlo o vynikajúcich bojovníkov. Prevažne boli usadení v severovýchodnej časti Uhorska, dnešné územie juhozápadného Slovenska a severozápadného Maďarska. Predkovia budúceho rodu Mórocz de Nagyabony sa usadili na Žitnom ostrove v oblasti Kračan. Prvý doložený priamy predok z 13. storočia sa volal János de Moroch Karcsa syn Morocha (Maurícia), cirkevný šľachtic ostrihomského arcibiskupa a pán panstva Moroch Karcsa (dnešné Moravské kračany, Mórockarcsa). Jeho syn Jakab de Moroch Karcsa bol prvý kráľovský šľachtic (nobilis) a veľkostatkár (comes). V priebehu 15. storočia sa toto krstné meno začalo použivať ako priezvisko v tvare Morocz.

Erb rodu v katalógu erbov (Siebmacher) z roku 1895

Erb rodu v katalógu erbov (Siebmacher) z roku 1895

video 1: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským

Udelenie erbu cisárom Ferdinandom III.

udelenie erbu cisárom Ferdinandom III.

video 2: pasovanie Róberta na dedičného rytiera (vitéza) arcivojvodom Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským

Hrdosť

„Slovensko je svetová veľmoc v počte hradov, zámkov, kaštieľov a kúrií. Naša história je taká bohatá na veľké osobnosti a udalosti, že nám môže závidieť aj "Západ". Preto by sme na to nikdy nemali zabudnúť a stále si to pripomínať, učiť k tomu naše deti a chodiť hrdo so vztýčenou hlavou. Hlavne v dnešnej ťažkej dobe, v ktorej tradície a hodnoty našich predkov sú utláčané.“


„V našej uhorskej histórii sa nadobudnutie privilegovaného stavu viazalo s krviprelievaním. Muži, ktorí sa v plnej zbroji vybrali do boja a podarilo sa im prežiť, mali skvelú príležitosť pomôcť sebe aj svojim potomkom. Odmenou za dobrú službu kráľovi mohol byť totiž titul. Mnohým sa to aj podarilo.“

Róbert Mórocz

Články:


História rodu v skratke

Najdôležitejšie udalosti


1215

Kráľ Ondrej II. uvoľnil Zydu

pokrvného príbuzného Mauritia z hradnej služby.

Zyda sa stal šľachticom ostrihomského arcibiskupa

a získal majetky v oblasti Kračan.

1291

János de Mórockarcsa syn Mauritia

sa stal šľachticom ostrihomského arcibiskupa

so všetkými majetkami v oblasti Kračan.

1320

Nobilis vir comes Jakab de Mórockarcsa

syn Jánosa, prvý kráľovský šľachtic.



1461

András de Mórockarcsa dostal

kráľovskú donáciu od Mateja Korvína,

polovicu panstva Siposkarcsa.

1462

András de Mórockarcsa a všetci jeho potomkovia,

Matej Korvín potvrdil polovicu panstva

Siposkarcsa aj všetkým potomkom Andrása.

1488

Móricz syn Mihála,

prvý doložený šľachtic z rodu

Mórocz v Nagyabony.



1641

Kráľovská donácia od Ferdinanda III,

nové majetky v Nagyabony.

1651

Nový erb od Ferdinanda III.

za zásluhy bojov s Osmanmi.

1719

Kráľovská donácia od Karola 3

pre Györgyho Mórocz,

nové majetky v Nagyabony.



1914

András Mórocz

získal medailu za odvahu 1. triedy

za zásluhy v bitke u Jagodína.

1938

András Mórocz

bol pasovaný na dedičného

rytiera rádu Vitéz.

2022

Róbert Mórocz

bol pasovaný na dedičného rytiera rádu Vitéz

Jozefom Karolom Habsbursko-Lotrinským.

Rodokmeň rodu Mórocz z Nagyabony

tzv. vitézsko šľachtická vetva

rodokmen morocz

Varianty erbov

1651

1893

2023

Andras Morocz

nemes Mórocz András v roku 1913

Andras Morocz

vitéz Mórocz András v roku 1940

Andras Morocz

vitéz Mórocz András v roku 1943

András Mórocz

András Mórocz sa narodil v roku 1891 do šľachtického rodu Mórocz z Jahodnej (Eperjes) rodičom Jánovi Mórocz a Žofii Takács. Považuje sa za zakladateľa vitézsko šľachtickej vetvy Móroczovcov zo Senca. András v mladom veku odišiel na majer vo Felső Údvar (Horný dvor) pri Senci, kde robil gazdu. Jeho manželkou bola Erzsébet zo šľachtickej rodiny Görföl z Jelky (Jóka). Jej stará mama pochádzala zo starého rodu Tajnay a prastará mama z rodu Hegyi de Hegy. András v roku 1914 narukoval do 72. prešporského pešieho pluku a s celým plukom odišiel na srbský front. Počas srbskej ofenzívy u Jagodína sa ako veliteľ útočného oddielu prebojoval cez nepriateľsku líniu a odviedol skvelú prácu pre svoj prapor. Počas bitky bol ranený. V roku 1916 sa zúčastnil bojov u Doperdó na talianskom fronte. Počas bitky bol postrelený do kolena a 3 mesiace sa liečil. V roku 1917 bojoval na rumunskom fronte a opäť odviedol cennú prácu pre svojho veliteľa. András za svoje bojové zásluhy dostal medailu za statočnosť I. a II. triedy. Okrem toho dostal medailu za zranenie, za pomáhanie zraneným a medailu za viac ako 12 týždňov v bojovej línii (zúčastnenie sa aspoň jednej bitky). V roku 1940 sa podieľal na obnove území severného Sedmohradska. V čase Maďarského kráľovstva bol pasovaný na dedičného rytiera (vitéza) a žil na majeri na Hornom dvore. V dobe sovietskej okupácie bol vyhnaný z majera a býval v Senci. Zomrel v roku 1958. Súčasným pokračovateľom v ráde Vitéz je jeho pravnuk Róbert Mórocz.

Ocenenia

Tapferkeitsmedaille O1 Tapferkeitsmedaille O2 Karl-Truppenkreuz Verwundetenmedaille

Magyar Háborús Emlékérem Mobilisierungskreuz 1912/13 Erdélyi Emlékérem