Tento historický prehľad uvádza na pravú mieru genealógiu rodu Mórocz v Bratislavskej stolici a opravuje časté historické omyly, ktoré tento rod zamieňali s vplyvnejším rodom Mórocz z Beketfalvy.
Rod Mórocz z Veľkého Blahova (maď. Nagyabony) predstavuje samostatnú vetvu šľachty na Žitnom ostrove. Hoci je pravdepodobné, že pred 16. storočím mali s rodom z Beketfalvy spoločného predka, v 17. a 18. storočí už vystupovali ako právne a heraldicky nezávislá rodina so sídlom vo Veľkom Blahove.
Preukázanie šľachtického statusu tohto rodu sa opiera o dva zásadné dokumenty vydané panovníkom Ferdinandom III.:
Popis erbu: V modrom štíte stojí rytier (vitéz) v plnej zbroji so vztýčeným mečom v pravej ruke. Tento symbol sa stal dedičným pre celú vetvu z Veľkého Blahova.
Hoci bol erb v roku 1651 formálne udelený Matiášovi, v 18. storočí ho ako rodový symbol bežne používali aj ostatní členovia rodiny z Veľkého Blahova, ktorí zdieľali spoločného predka.
Príklad z archívov: Jasným dôkazom je Mihály Mórocz, ktorý v roku 1726 potvrdil listinu svojou pečaťou práve s týmto erbom (rytier s mečom). Výskum v rodovom archíve grófov Széchenyiovcov potvrdil, že tento Mihály patril k vetve z Veľkého Blahova a nie k rodu z Beketfalvy.
Podľa súpisov šľachty z rokov 1725 a 1754–55 možno identifikovať tieto hlavné vetvy rodu:
Výskum v archívoch Bratislavskej stolice potvrdil, že známy genealóg Béla Kempelen sa dopustil omylu, keď vo svojom diele priradil všetkých členov rodu Mórocz k vetve z Beketfalvy. Dôkazom nezávislosti vetvy z Veľkého Blahova je: