Rod Móroczovcov z Jahodnej (Eperjes)

erb Róbert Mórocz

ENG

Krajina

Uhorské kráľovstvo

Rakúske cisárstvo

Rakúsko-Uhorsko

Stolica

Bratislavská/Prešporská

Tituly

šľachtic

rytier

Starobylý prapredok

Mauricio

Storočie

15. storočie

Pôvod

možno České kráľovstvo

Vetvy

Mórocz z Veľkého Blahova

Mórocz z Jahodnej

Internal links

External links

Šľachtická tradícia na Žitnom ostrove

Rod Móroczovcov z Jahodnej predstavuje podvetvu starobylého rodu Mórocz de Nagyabony, ktorý patril medzi uhorskú šľachtu s bohatou históriou. Táto vetva sa usadila v malebnej obci Jahodná (Eperjes), ležiacej v hornej časti Žitného ostrova (Csallóköz). Ich príchod na panstvo Tomášikovo (Tallos), spravované mocným rodom Eszterházy, sa datuje na začiatok 18. storočia. Ako vlastníci pôdy, hospodári a držitelia nehnuteľností sa Móroczovci stali pevnou súčasťou hospodárskeho a spoločenského života regiónu. V Jahodnej vytvorili dve hlavné rodové vetvy:

- Istvánovu vetvu
- Mihályho vetvu

Tieto vetvy sa postupne rozvetvili a zanechali výraznú stopu v dejinách obce i celého Žitného ostrova.

Matričný záznam z roku 1840 - Antal Mórócz, nemes eperjesi gazda

Historický kontext

Začiatok 18. storočia bol obdobím obnovy po tureckých vojnách a stavovských povstaniach. Zemianske rody, ako Móroczovci, zohrávali kľúčovú úlohu pri stabilizácii hospodárstva a rozvoji poľnohospodárstva na úrodných pôdach Žitného ostrova. Ich majetky a hospodárske dvory sa stali centrami života, kde sa prelínala tradícia s modernizáciou. Hoci rod Móroczovcov pôsobil ako zemiansky rod už od stredoveku, oficiálne potvrdenie šľachtického statusu podvetvy z Jahodnej si nechali potvrdiť až na konci 18. storočia, čím spečatili svoje miesto medzi uhorskou šľachtou.

Matričný záznam z roku 1799 - Ferentz Mórócz, Nob. (Nobilis, šľachtic) Eperjes

Neznáme dôvody príchodu do Jahodnej (Eperjes)

Hoci vieme, že rod Móroczovcov z Jahodnej – podvetva rodu Mórocz de Nagyabony – sa usadil v Jahodnej začiatkom 18. storočia, presné dôvody ich príchodu do obce Eperjes zostávajú nejasné. Historické pramene neuvádzajú, či išlo o strategické rozhodnutie, hospodársku príležitosť alebo rodinné väzby.

Možné historické súvislosti

Začiatok 18. storočia bol pre Uhorsko obdobím zásadných zmien. Po skončení Rákócziho povstania (1703–1711) a uzavretí Satmárskeho mieru nastala stabilizácia pomerov. Mocný rod Eszterházy, ktorý spravoval panstvo Tomášikovo, získaval nové hospodárske možnosti a potreboval spoľahlivých zemianskych hospodárov na obnovu území spustošených vojnami.

Móroczovci prišli do Eperjesu ako hospes – teda pozvaní osadníci alebo hospodári, ktorých zemepáni lákali na úrodné pôdy Žitného ostrova. Tento systém bol v Uhorsku bežný: hospesovia dostávali výhody, ako nižšie dane či pôdu na obrábanie, výmenou za stabilizáciu a rozvoj panstva.

Možnou ďalšou príčinou presídlenia mohla byť deštrukcia pôvodných majetkov rodu v Nadvári (Nádvár) počas tureckých vpádov. Oblasti južného a stredného Uhorska boli v 17. storočí výrazne zničené, čo prinútilo mnohé šľachtické rody hľadať nové sídla v bezpečnejších regiónoch. Rovnako pravdepodobná je aj vnútorná deľba majetkov v rámci rodu Mórocz de Nagyabony, ktorá mohla viesť k vzniku samostatnej vetvy usadenej v Jahodnej.

Rodinné a manželské väzby Móroczovcov z Jahodnej

Rod Móroczovcov z Jahodnej, ako podvetva rodu Mórocz de Nagyabony, si počas 18. a 19. storočia upevňoval svoje postavenie nielen hospodárskou činnosťou, ale aj manželskými zväzkami so starými zemianskymi rodmi regiónu. Tieto spojenectvá boli typické pre uhorskú šľachtu, ktorá si tak zabezpečovala kontinuitu majetku, spoločenský status a politický vplyv. Medzi významné rody, s ktorými sa Móroczovci spájali, patrili:

Csiba de Nagyabony
Ollé de Ollé-Tejedi
Karácsony de Hodos
Csomor de Nagyabony
Krascsenics
Farkas de Nagy-Jóka
Buday
Dékány
a mnohé ďalšie.

Tieto zväzky vytvárali sieť rodových aliancií, ktorá bola základom stability a prestíže v rámci šľachtickej spoločnosti Žitného ostrova. Zaujímavosťou je, že Móroczovci sa nevyhli ani manželstvám medzi členmi vlastného rodu, čo bolo v danom období pomerne bežné, najmä pri snahe zachovať majetok v rámci rodiny.

1829 - záznam o svadbe medzi členmi rodiny Csiba z Veľkého Blahova a Mórocz z Jahodnej

Vodný mlyn Móroczovcov – tradícia od roku 1800

Rod Móroczovcov z Jahodnej sa okrem hospodárenia preslávil aj mlynárstvom, ktoré patrilo k základným pilierom ich hospodárskej činnosti. Vodný mlyn, ktorý sa stal súčasťou rodinného majetku, bol založený už v roku 1800 a predstavoval významný technický a ekonomický prvok života na Žitnom ostrove.

Vodné mlyny mali v 19. storočí kľúčovú úlohu – slúžili na mletie obilia pre miestnych hospodárov a často sa stávali centrom spoločenského diania. V regióne, kde prevládalo poľnohospodárstvo, bol mlyn strategickým zariadením, ktoré zabezpečovalo potravinovú sebestačnosť a stabilitu.

Po prvej svetovej vojne prevzal rodinný mlyn Ignác Mórocz (nar. 1883), ktorý sa po návrate z frontu vrátil k hospodárstvu. Mlyn bol pre rodinu nielen zdrojom obživy, ale aj symbolom kontinuity – generácie Móroczovcov sa starali o jeho chod a udržiavali tradíciu, ktorá pretrvala celé storočia.

Vodný mlyn Móroczovcov je dôkazom toho, ako šľachtické rody na Žitnom ostrove kombinovali poľnohospodársku výrobu s technickým pokrokom, čím prispievali k rozvoju regiónu.

Móroczovci – významní vlastníci pôdy v Eperjesi ešte v roku 1891

Rod Móroczovcov z Jahodnej si udržal významné postavenie medzi zemianskymi rodmi Žitného ostrova aj na konci 19. storočia. Podľa záznamov z roku 1891 patrili Ferenc Mórocz a Lipót Mórocz medzi najvýznamnejších vlastníkov pôdy v obci Eperjes (Jahodná). Ich mená sa uvádzajú v kategórii Grundbesitzer (vlastníci pôdy), čo potvrdzuje, že rod disponoval rozsiahlymi majetkami a hospodárskymi pozemkami.

Zaujímavým faktom je, že materská vetva rodu Mórocz de Nagyabony z Veľkého Blahova (Nagyabony) už v tomto období nefigurovala v záznamoch ako dominantný vlastník pôdy vo Veľkom Blahove, zatiaľ čo Móroczovci z Jahodnej si tento status dokázali udržať. To poukazuje na ich schopnosť adaptovať sa na meniace sa hospodárske podmienky a zachovať si významné postavenie v regióne.

Vlastníctvo pôdy bolo v 19. storočí základom prestíže a ekonomickej stability, čo umožňovalo rodu pokračovať v tradícii hospodárenia a udržiavať väzby s ďalšími významnými rodmi Žitného ostrova.

1891 - Móroczovci z Jahodnej (Eperjes) sú evidovaní medzi významnými vlastníkmi pôdy v obci

András Mórocz – husár, hrdina a rytier Rádu Vitéz

András Mórocz sa narodil v obci Eperjes (Jahodná) ako príslušník šľachtického rodu Mórocz de Nagyabony. Jeho rodičmi boli János Mórocz a Sofi Takács, hospodári z Eperjesu. Už ako dieťa sa presťahoval do Senca (Szenc) spolu so svojimi príbuznými zo šľachtickej rodiny Dékány, ktorá sa o neho starala. Spoločne žili na majeri Horný dvor, čo bolo typické hospodárske sídlo šľachtických rodov v okolí Senca.

András neskôr založil rodinu v Senci. Jeho manželkou sa stala Erzsébet Görföl, príslušníčka starého šľachtického rodu z Jelky, čím sa upevnili rodové väzby medzi významnými zemianskymi rodmi Žitného ostrova.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa zapísal do dejín ako hrdina, keď bojoval na frontoch a preukázal mimoriadnu statočnosť. Za svoje zásluhy bol vyznamenaný prestížnym titulom Rytier Rádu Vitéz, udeľovaným za odvahu a vernosť vlasti. V čase Maďarského kráľovstva slúžil András ako husár, čo bola elitná jazdecká jednotka známa svojou odvahou a bojovým umením.

Dnes jeho pravnuk, Róbert Mórocz, je pokračovateľom pokrvnej línie rodu Móroczovcov v Ráde Vitéz pod vedením Habsbursko-Lotrinského rodu, čím sa zachováva dedičstvo, ktoré siaha až do stredoveku.

Vitéz András Mórocz de Nagyabony

Dedičstvo rodu

Dodnes sú Móroczovci spomínaní ako súčasť bohatej histórie regiónu, ktorý bol známy svojou kultúrnou rozmanitosťou a významom pre hospodársky rozvoj Uhorska. Ich príbeh je svedectvom o tom, ako šľachtické rody formovali krajinu, v ktorej žijeme.