Tento historický prehľad uvádza na pravú mieru genealógiu rodu Mórocz v Bratislavskej stolici a opravuje časté historické omyly, ktoré tento rod zamieňali s vplyvnejším rodom Mórocz z Beketfalvy.
Rod Mórocz z Veľkého Blahova (maď. Nagyabony) predstavuje samostatnú vetvu šľachty na Žitnom ostrove. Hoci je pravdepodobné, že pred 16. storočím mali s rodom z Beketfalvy spoločného predka, v 17. a 18. storočí už vystupovali ako právne a heraldicky nezávislá rodina so sídlom vo Veľkom Blahove, rozdelená na Ambrózovu a Michalovu (Mihályho) vetvu.
Preukázanie šľachtického statusu tohto rodu sa opiera o dva zásadné dokumenty vydané panovníkom Ferdinandom III.:
Popis erbu (1651): V modrom štíte stojí rytier (vitéz) v plnej zbroji so vztýčeným mečom v pravej ruke. Tento symbol využívala Michalova (Mihályho) vetva z Veľkého Blahova, čím sa odlišovala od staršej donatárnej vetvy.
Kontinuita a rozdiely: Pečať Michala (Mihályho) Mórocza z roku 1726 slúži ako dôkaz o nepretržitom používaní tohto udeleného erbu s rytierom. Archívne záznamy grófov Széchenyiovcov potvrdzujú jeho príslušnosť k tejto línii.
Naopak, Ambrózova vetva naďalej využívala starobylú verziu erbu, čo je doložené pečaťou z roku 1823. Táto heraldická dvojkoľajnosť jasne definuje vnútornú štruktúru rodu z Veľkého Blahova.
Podľa súpisov šľachty z rokov 1725 a 1754–55 možno identifikovať tieto hlavné vetvy rodu:
Výskum v archívoch Bratislavskej stolice potvrdil, že známy genealóg Béla Kempelen sa dopustil omylu, keď vo svojom diele priradil všetkých členov rodu Mórocz k vetve z Beketfalvy. Dôkazom nezávislosti a špecifickosti rodu z Veľkého Blahova je: