Róbert Mórocz - Fenomén šľachta

Aké predstavy vo Vás vyvolávajú slová ako "šľachtictvo", "vznešenosť", "kráľ", "rytieri", ... sú to pozitívne alebo negatívne predstavy? Predstavujete si šľachtu ako "zlých pánov" bičujúcich svojich poddaných, ktorí vyčerpaní pracujú "na panskom"? Takýto pohľad nám vštepovala komunisticko-socialistická propaganda (najmä vo filmografii), ktorý je však veľmi skreslený.

Myšlienky autora

Treba si uvedomiť, že prakticky za všetko, čo dnes ľudstvo má, vďačíme šľachte. Šľachta, bola skutočnou hybnou silou v našich dejinách. Šľachta je neuveriteľny fenomén v existencii ľudstva, vďaka ktorému dnes môžeme obdivovať pyramídy, katedrály, chrámy, hrady a zámky, unášať sa ich krásou a majestátom. Ani dnešná veda, technika a umelecká činnosť by nebola na takom stupni vývoja, aký dnes pozorujeme, nebyť tohto privilegovaného stavu. Súčasťou sveta vždy bola šľachta. Stať sa šľachticom nebolo vôbec jednoduché. Šľachtický titul sa mohol dostať iba za naozaj veľké zásluhy, ktoré si musel povšimnúť aj panovník. Zaradiť sa medzi šľachtu bola obrovská česť.

Napriek tomu sa spoločnosť v Strednej Európe (v post-komunistických krajinách) k šlachte a jej potomkom zachovala veľmi kruto. Pritom to boli práve oni, kto sa v minulosti zaslúžil o obranu krajiny v čase jej ohrozenia. Boli iniciátormi pre tvorbu kultúrnych, umeleckých a architektonických diel a nositeľmi hodnôt všeobecne uznávaných vo svojej dobe. Komunistická totalita - produkt duševného primitivizmu, chamtivosti, závisti, zloby a násilia - dokázala v priebehu 50 až 70 rokov 20. storočia vymazať z mysle ľudí pojem šľachta a s ním všetko, čo súvisí so cťou, zásadovou morálkou, intelektom, etikou, uprednostňovaním pravdy, ako aj nepodplatiteľnou hrdosťou, prameniacou zo šľachtického pôvodu. Na rozdiel od západných krajín, kde šľachta zostala neporušená a zachováva si dodnes svoju pôvodnú administratívno-stavovskú štruktúru, šľachta východných európskych krajín je dnes po období totálnej deštrukcie. Jej príslušníci dnes žijú bežným životom, doprevádzaným všetkými jeho sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi problémami. Napriek tomu stále zachovávajú tradície svojich rodov a cítia svoju povinnosť aj voči budúcnosti. Byť potomkom šľachty je niečo výnimočne zvláštne. Máte erb, rodokmeň, poznáte činy svojich predkov. Toto všetko doslova zaväzuje snažiť sa byť lepším človekom a aspoň trochu sa priblížiť tej zidealizovanej predstave pravého “šľachtica”. Dedičný rytier a barón Filip Nathaniel de Aras spieva vo svojej verzii cisárskej hymny: „Rozpomeň sa, Hospodin na svoju najvernejšiu ríšu. Jej sláva nepominie, vždy ju znovu obrodíš.” Možno aj my sa raz rozpomenieme, obzrieme do minulosti a pochopíme, že hodnoty našich predkov sú to najdôležitejšie, čo môžeme zdediť, bez nich by sme tu neboli.

---

Róbert Mórocz, celým neúradným menom Joannes Róbert Mária Mórocz je pokračovateľom tradícií starého šľachtického rodu Mórocz z Veľkého Bláhova (de Nagyabony). Je pasovaný dedičný rytier, člen rádu Vitéz a svoj pôvod má potvrdený Habsburským rodom.